Človek v ohrození: Treba sa pripraviť na plné kapacity
Situácia na hraniciach je po dvoch týždňoch podľa Lenky Kačmarovej z organizácie Človek v ohrození v porovnaní s prvými dňami lepšia. „Prebieha pravidelná koordinácia štátnych zložiek so zástupcami mimovládnych organizácií,“ tvrdí. Situácia na hraniciach sa podľa nej ustálila, no nik nevie, čo bude o pár dní.
„V ukrajinských obciach za našimi hranicami čakajú desaťtisíce ľudí, pre ktorých je opustenie krajiny poslednou možnosťou. Ak sa boje zintenzívnia, budú si zachraňovať svoje životy útekom na Slovensko. Zatiaľ kapacity štátu nie sú stále naplnené, to sa však rýchlo môže meniť a mali by sme byť na to pripravení,“ pokračuje s tým, že v nasledujúcich týždňoch bude kľúčové pripraviť zázemie pre ľudí, ktorí na naše územie budú prichádzať.
„Štát a samosprávy by mali dobre poznať potreby ľudí na úteku a mali by sa medzi sebou vedieť koordinovať a spoločne postupovať, aby sa pomoc zbytočne neduplikovala a každý vedel, čo robí,“ hovorí Kačmárová. Štát a samosprávy by podľa nej mali mať dopredu identifi kované priestory na ubytovanie, pripravené sklady, psychosociálnu podporu, ale tiež mať na jednom mieste všetky dôležité informácie.
Sar Team: Potrebujeme pomoc, nie fotky na facebook
Dobrovoľná organizácia, ktorá sa špecializuje na pátranie po nezvestných osobách, neváhala ani sekundu, keď bolo treba pomáhať Ukrajine. Časť dobrovoľných záchranárov okamžite zalarmovala pomoc, ako len mohla, a šla na hranice. Ľuďom v núdzi sú k dispozícii 24 hodín denne. Čo ich však najviac trápi, je fakt, že štát sa podľa nich v ničom vlastne neangažuje, napriek tomu, že o tom dookola rozpráva.
„Po posledných dňoch sme sa rozhodli že už nebudeme mlčať. Bohužiaľ, skutočnosť je taká, že štát a všetci byrokrati vo vedení nášho štátu úplne zlyhali. Nebyť neziskoviek, dobrovoľníkov, kresťanských spolkov či iných cirkevných organizácií, nič by na hraniciach ani nikde po Slovensku nefungovalo,“ hnevá sa dobrovoľník Dominik zo Sar Teamu. Samosprávy sa podľa jeho slov snažia riešiť situáciu najviac, ako len vedia.
„Každý z nás dobrovoľníkov pomáha všade, kde len vie. Za vlastné peniaze tankujeme, kŕmime ľudí a nakupujeme pre nich. Snažíme sa svojpomocne cez rôznych známych zháňať všetko od jedla cez oblečenie až po hračky a ubytovanie. Reálne všetci suplujeme štát, aby sme sa potom dozvedeli, že vlastne všetko funguje vďaka štátu,“ pokračuje rozhorčene. Pýta sa tiež, kde je materiálna pomoc.
„Prečo nemáme obecné dobrovoľné spolky alebo prečo štát hneď nekúpi a nedá nám vybavenie, keď už pomáhame všetci zadarmo? Potrebujeme stany, deky, centrály a všetko, čo nám pomôže, aby sme pomáhali. Nepotrebujeme, aby mal štát plné sklady. Potrebujeme pomoc a hlavne nech sa začne štát najmä o nás a o samosprávy starať, a nie sa len fotiť do správ a na status,“ uzavrel Dominik.