Na Slovensku je podľa Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR takmer 3000 kilometrov vodných tokov, na ktorých je identifikovaná potenciálna hrozba povodne. "Nie všetky povodia týchto tokov sú však zmapované a v ich okolí nie je zabezpečená ochrana obyvateľov pred prípadnou povodňovou vlnou," uviedlo ministerstvo v stanovisku pre TASR.
Aktualizácia máp bude obsahovať meranie profilov korýt vodných tokov na celkovej dĺžke 1516 kilometrov. V rámci tohto merania sa zameria minimálne 21.706 priečnych profilov korýt vodných tokov pod hladinou. Zároveň budú zamerané všetky vodné stavby a mosty a ďalšie objekty, ktoré môžu ovplyvniť prúdenie vôd. Envirorezort ozrejmil, že za pomoci dronov sa vyhodnotí tvar terénu a stavebných objektov, ktoré ovplyvňujú prúdenie vôd počas povodní na 2396 štvorcových kilometroch územia.
Pre existujúce alebo potenciálne povodňové riziko sa zostavia tri mapy povodňového ohrozenia pre prietoky s pravdepodobnosťou opakovania raz za desať, 100 alebo 1000 rokov. Tieto mapy zobrazia rozsah a hĺbku záplavy a rýchlosť prúdenia vôd, doplnilo MŽP. Mapy povodňového rizika zobrazia podľa rezortu aj dosahy povodní na obyvateľov, hospodárske aktivity, životné prostredie a kultúrne dedičstvo.
"Pre všetky scenáre budú vyhotovené digitálne mapy pre 6352 štvorcových kilometrov územia v počte 5708 mapových listov. Na základe máp povodňového ohrozenia sa navrhnú opatrenia pre manažment povodňového rizika, a to samostatne na vodných tokoch, poľnohospodárskej pôde, lesnom pôdnom fonde a v urbanizovanej krajine," zhrnulo ministerstvo.
Výsledkom má byť zostavenie plánov manažmentu povodňového rizika pre desať vodných tokov s opatreniami a prioritami. Mapy tiež budú podkladom na spracovanie máp záplavových (inundačných) území, na ktorých je napríklad zakázaná výstavba.
Aktualizácia je potrebná aj preto, lebo podľa zákona môže SVP financovať výstavbu nových alebo rekonštrukciu existujúcich preventívnych opatrení, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zmenšujú maximálny prietok povodne či chránia územie pred zaplavením iba vtedy, ak sú zahrnuté v pláne manažmentu povodňového rizika, priblížil pre TASR envirorezort. V súčasnosti však nemôže realizovať protipovodňové stavby na miestach, ku ktorým nemá vytvorené plány manažmentu povodňového rizika.
Z európskej smernice vyplýva, že aktualizácia máp povodňového ohrozenia a rizika sa má spraviť každých šesť rokov. Je to podľa ministerstva nevyhnutné na výstavbu líniových stavieb, ktoré pri tvorbe predchádzajúcich máp neexistovali a majú vplyv na smer a rýchlosť prúdenia vyliatej vody.
