Vynikajúce pocity z príjemného podnebia, skvelých ľudí a fanúšikov mu trochu kazí veľká drahota a neznalosť hebrejčiny.
Keď Július Szöke v januári prestupoval z Bieloruska do Izraela, veľmi sa tešil na zmenu klimatickyćh podmienok. „V Soligorsku bola takmer stále zima, hralo sa na zlých terénoch a na futbal nechodilo veľa ľudí. Tu je to naopak. Nádherné podnebie, skvelí fanúšikovia a vypredané štadióny,“ opisuje rozdielnosti krajín.
Po futbalovej stránke sa ihneď prispôsobil a začal pravidelne nastupovať v základnej zostave. „Škoda len, že sa nám nepodarilo postúpiť do prvej šestky, ktorá bude hrať o titul. Máme však dobrý tím a so záchranou nebudeme mať problém,“ prezradil niečo o výkonnosti svojho nového klubu.
Čo ho však v štáte na Blízkom východe mimoriadne zaskočilo je veľká drahota. „Za bývanie v Soligorsku som dal 300 eur, tu ma to vyjde až 1 500 eur. A večera aj na 70 až 80 eur,“ posťažoval sa slovenský futbalista a musel si zvyknúť aj na sabat, ktorý tu prebieha od piatkového popoludnia až do sobotňajšieho západu slnka.
„Vtedy je všetko zatvorené, aj reštaurácie. Tak si musím dopredu nakúpiť. Niekoľkokrát ma spoluhráči pozvali k sebe domov na večeru. Oni tu majú taký zvyk, že cudzinca si uctia,“ vyzdvihol pohostinnosť domácich a pridal aj jedinú sťažnosť na nové pôsobisko: „Hebrejským nápisom na obchodoch nerozumiem. Až vnútri zistím, či som u mäsiara, alebo v cukrárni.“
