Ruský vpád na Ukrajinu od základu prekopal pocit neohrozenosti a bezpečnosti mnohých Slovákov. Hoci najvyšší štátni predstavitelia zatiaľ hovoria, že nám bezprostredný útok Ruska nehrozí, mestá sa pripravujú aj na najhoršie scenáre. Slováci majú k dispozícií 1 587 plynotesných a odolných krytov civilnej ochrany, z toho asi tretina je v hlavnom meste.
Ich kapacita je takmer 300 tisíc ľudí. Existujú však aj kryty budované svojpomocne, teda rôzne garáže, suterény či parkoviská, ktoré by mali mať v prípade núdze kapacitu ukryť každého občana na Slovensku. Nový Čas prináša 8 otázok o krytoch civilnej ochrany. Odpovede nám poskytlo Ministerstvo vnútra, ale aj Marek Kovačič, ktorý je vedúcim oddelenia krízového riadenia v Ružinove.
1. Aké typy krytov existujú?
Existujú dva základné typy ochranných krytov pre verejnosť: plynotesné a odolné. Väčšina z nich bola budovaná v 50. a 60. rokoch v obytných domoch v blízkosti priemyselných centier. V Bratislave sú najmä v Starom Meste, Ružinove, Novom Meste a Rači. Ďalším typom sú jednoduché kryty budované svojpomocne (JÚPS).
Ide o podzemné priestory (garáže, pivnice, suterény), ktoré sú súčasťou rôznych budov. Tieto priestory sa v prípade potreby dokážu v priebehu pár hodín premeniť na kryty pre ľudí. Nachádzajú sa po celej Bratislave, veľa z nich je aj pod základnými školami či nemocnicami.
2. Ktoré dôležité veci si treba zobrať do úkrytu?
Takzvaná úkrytová batožina by mala obsahovať okrem osobných dokladov aj dôležité dokumenty, peniaze, cennosti malých rozmerov, osobné lieky, vitamíny a nevyhnutné zdravotnícke potreby, základné trvanlivé potraviny a nápoje v nepriepustných obaloch na dobu 2-3 dní, predmety osobnej hygieny a dennej potreby, náhradné oblečenie a obuv, prikrývku alebo spací vak, vreckovú lampu a ďalšie nevyhnutné osobné veci podľa potreby a uváženia, avšak do odporúčanej celkovej hmotnosti batožiny maximálne 10 - 15 kg.
3. Čo je zakázané brať do úkrytu?
Zbrane všetkého druhu, alkohol a iné návykové látky, zapáchajúce a ľahko zápalné látky,objemné predmety, kočíky, periny, domáce zvieratá, psy, mačky a iné, zapaľovače, cigarety, ponorné variče a podobne, jedlá podliehajúce rýchlemu znehodnoteniu.
4. Môže si človek vybrať kryt, do ktorého sa skryje?
Samozrejme, v čase krízovej situácie, ako je vojna a vojnový stav, sa môže občan ukryť v najbližšom úkryte. V bytových domoch sú ochranné stavby určené prednostne pre obyvateľov daného bytového domu a pre blízku lokalitu. Ochranné stavby u právnických osôb sú určené pre potreby zamestnancov daného subjektu.
5. Ako môže človek najrýchlejšie zistiť, kde sa kryty nachádzajú?
Na príslušnom obecnom alebo mestskom úrade, v prípade Bratislavy vo svojej mestskej časti.
6. Kto otvára kryt v prípade potreby? Má vždy niekto (napríklad správca) kľúče?
V prípade potreby ochrannú stavbu otvára poverený pracovník správcu ochrannej stavby. Môže to byť domovník alebo správca bytovky.
7. Čo ak má kryt vo vlastníctve súkromník? Dostane sa tam iba on?
Ak si súkromná osoba svojpomocne postaví ochrannú stavbu na svojom pozemku, samozrejme je táto ochranná stavba určená len pre potreby jeho osoby a jeho rodiny, prípadne osobám, ktorým umožní vstup do tejto ochrannej stavby.
8. Existuje pri úniku do bezpečia nejaké poradie?
O takomto pravidle slovenská legislatíva nehovorí, tieto pravidlá sa uplatňujú v prípade evakuácie, kde sa obyvateľstvo delí do kategórií.
