Odporúča to všeobecná lekárka Diana Baranová s tým, že to platí aj pri deťoch, u ktorých sa opakujú febrilné kŕče.
"U malých detí môže vysoká horúčka a najmä jej rýchle a prudké zvýšenie spôsobiť febrilné kŕče. Najčastejšie sa objavujú u detí od deväť mesiacov do troch rokov, vo väčšine prípadov nie sú závažné, môžu trvať len krátko (niekoľko sekúnd až dve – tri minúty) a 24 hodín sa nezopakujú. Komplikované febrilné kŕče trvajú dlhšie, sú asymetrické, môžu sa zopakovať a dieťatko sa z nich zotavuje dlhšie," vysvetlila.
Telesná teplota nad 38 stupňov Celzia sa považuje za horúčku, ak je pod 38 stupňov Celzia, ide o zvýšenú teplotu. Priemerná teplota dospelého človeka je podľa Baranovej od 36,8 plus - mínus 0,4 stupňa. "Telesnú teplotu nášho tela ovplyvňujú viaceré faktory, nie je konštantná a mení sa fyziologicky počas dňa, v súvislosti s jedlom, pohybovou aktivitou, či hormonálnymi zmenami," doplnila.
Zvýšená teplota je podľa Baranovej pre organizmus prospešná, pretože pomáha imunitnému systému pracovať efektívnejšie, výrazne stimuluje tvorbu protilátok a obmedzuje rast a delenie mikroorganizmov. "Nie je najvhodnejšie snažiť sa za každú cenu znižovať len mierne zvýšenú teplotu liekmi alebo fyzikálne. Do hodnoty 38 stupňov Celzia úplne stačí zvýšiť príjem tekutín, vetrať miestnosť, zachovať kľudový režim a zabezpečiť si len ľahké oblečenie a prikrývku," odporúča.
Z hľadiska prístupu k liečbe je dôležité presné meranie teploty. Teplotu možno merať buď v konečníku, ústach, podpazuší, v uchu alebo bezkontaktne.
