Kým v rokoch 2017 – 2021 vývoz zbraní v porovnaní s predchádzajúcimi piatimi rokmi celosvetovo klesol o 4,6 percenta, Európa zaznamenala 19-percentný nárast.
Spoluautor správy Siemon Wezeman uviedol, že väčšina zbraní, ktoré Európa potrebuje v rámci zvyšovania svojich obranných kapacít, pochádza z dovozu. Nárast vojenských výdavkov už ohlásilo Nemecko, Dánsko a Švédsko. Očakáva sa, že európske krajiny po ruskej invázii doplnia svoju výbavu o bojové lietadlá, ako sú americké stíhačky F-35, rakety, delostrelecké zariadenia a ďalšie ťažké zbrane.
"Doplnenie výzbroje však trvá minimálne niekoľko rokov; je potrebné techniku najskôr objednať a potom vyrobiť," upozornil Wezeman. Dodal, že Európa začala viac zbrojiť po ruskej anexii Krymu v roku 2014, pričom výsledky vidno až teraz. Európsky podiel celosvetového obchodu so zbraňami za posledných päť rokov narástol z desiatich percent na 13, pričom podľa experta sa toto číslo ešte výrazne zvýši.
Podľa SIPRI je celosvetovo najväčším dovozcom zbraní Ázia a Oceánia, a to s podielom 43 percent. Autori správy si to vysvetľujú rastúcim napätím medzi viacerými štátmi tejto oblasti a Čínou. Na druhej priečke sa umiestnil Blízky východ, ktorý sa na celosvetovom importe zbraní podieľa 32 percentami.
V Severnej a Južnej Amerike a v Afrike sa naopak dovoz zbraní výrazne prepadol, a to o 34, respektíve 36 percent, pričom aktuálne každý z týchto trhov tvorí iba šesť percent z celkového svetového dovozu.
Čo sa týka vývozcov zbraní, najväčším sú Spojené štáty, nasledované Ruskom – hoci ruský podiel za posledných päť rokov klesol o 19 percent. Súvisí to najmä so znižujúcimi sa objednávkami so strany Číny, ktorá je aktuálne od ruských zbraní takmer nezávislá. Toto číslo sa môže po sankciách uvalených na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu ešte znížiť.
"Ak si niekto kúpi zbrane z Ruska, pravdepodobne bude rôznymi spôsobmi sankcionovaný," upozornil Wezeman.
