Cieľom poslaneckej novely zákona, ktorú podporilo 81 zo 133 prítomných poslancov, je zlepšiť podmienky ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP) osôb na pracovnom trhu a zvýšiť ich konkurencieschopnosť. Hlava štátu namietala, že novela zákona zníži reálnu ochranu zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Úprava predstavuje podľa prezidentky oslabenie práva zamestnanca - osoby so zdravotným postihnutím na ochranu pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa. S výhradami voči prijatej úprave sa na prezidentku obrátila aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím.
Prezidentka konštatovala, že novela zákona by znížila reálnu ochranu zamestnancov so zdravotným postihnutím spôsobom, ktorý nezodpovedá požiadavkám Ústavy SR ani medzinárodného Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Pre zamestnancov, ale aj pre zamestnávateľov, by podľa nej priniesla neprimeranú právnu neistotu.
Lehota 30 dní na udelenie súhlasu s výpoveďou zamestnancovi so zdravotným postihnutím príslušným úradom práce sa podľa poslaneckej novely zákona skráti na sedem pracovných dní. V konečnom dôsledku sa novelizoval zákon o službách zamestnanosti, pôvodne to bol Zákonník práce.
Predkladatelia poukázali na to, že legislatíva v súčasnosti určuje zamestnávateľovi povinnosť vyžiadať si súhlas od úradu práce v prípade, ak chce výpoveďou ukončiť pracovný pomer s osobou so zdravotným postihnutím. Úrad práce má v súčasnosti na vyjadrenie všeobecnú lehotu podľa správneho poriadku, ktorá predstavuje 30 dní.
"Zamestnávateľ stráca pre túto lehotu motiváciu vziať ŤZP osobu do pracovného pomeru a namiesto toho to obchádza prácou na dohodu alebo prácou načierno. Súčasný stav neposkytuje ochranu pred výpoveďou, ale pred pracovným pomerom nových zamestnancov. Úmysel bol chrániť, no v skutočnosti sme zamedzili vstupu ŤZP osoby na trh práce," skonštatoval Dominik Drdul (OĽANO), ktorý je jedným z predkladateľov zákona.
