"Ruské politické vedenie vojensky zaútočilo na Ukrajinu, ale má neprijateľné nároky aj voči iným štátom vrátane Slovenska. V oficiálnych požiadavkách Kremľa z decembra minulého roka stojí, aby sa bývalé komunistické krajiny, ktoré vstúpili do Severoatlantickej aliancie, vzdali svojho práva prijať pomoc od spojencov bez súhlasu Ruska," povedala hlava štátu. V praxi by to podľa nej znamenalo, že záväzok Severoatlantickej aliancie, prísť nám na pomoc v čase krízy, by sa stal iba prázdnym sľubom.
"Brať na ľahkú váhu takéto nároky, vnímam ako neprípustné bezpečnostné riziko pre Slovensko, najmä ak ich počujeme od predstaviteľov krajiny, ktorá len pred troma týždňami bezdôvodne napadla svojho suseda," poznamenala. Rusko podľa nej považuje susedné krajiny za sféru svojho vplyvu a pokiaľ by Vladimir Putin vojensky ovládol Ukrajinu, na východnej hranici Slovenska by sme susedili s Ruskom.
Súčasťou posilnenia obranyschopnosti Slovenska je doplnenie spôsobilosti našej armády inými krajinami v rámci predsunutej prítomnosti vojakov Severoatlantickej aliancie. "Táto prítomnosť nie je v žiadnom prípade stratou suverenity, ako sa niektorí naši prokremeľskí politici snažia nahovoriť. Naopak, je to posilnením suverenity a vyjadrením dôvery k partnerom, ktorí chránia aj našu bezpečnosť," vysvetlila. Vojenský konflikt v Európe už nie je podľa jej slov iba teoretická možnosť, je to realita a musíme jej prispôsobiť aj vlastnú bezpečnosť.
Na Slovensku bude pôsobiť do 2100 vojakov Severoatlantickej aliancie. Tzv. posilnenú predsunutú prítomnosť NATO na území SR v utorok odsúhlasila Národná rada SR. Ide o reakciu Slovenska a spojencov na nevyprovokovanú masívnu vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu. Zo 134 prítomných poslancov návrh podporilo 96, 15 bolo proti, zdržalo sa 22 poslancov a jeden nehlasoval.
