1. Putin je zodpovedný za súčasnú vojnu na Ukrajine, mnohí ju označujú za Putinovu vojnu. Tento rok 24. februára dal súhlas na "špeciálnu vojenskú operáciu na ukrajinskom Donbase", načo ruské vojská vtrhli na Ukrajinu a snažia sa obsadiť krajinu. Ruská armáda vo vojne, ktorej sa však v Rusku "vojna" pod prísnymi trestami hovoriť nesmie, útočí aj na civilistov a civilné objekty, ostreľuje humanitárne koridory a drží civilistov v obliehaných mestách a podľa dostupných informácií používa aj zakázané zbrane a útočí aj na jadrové zariadenia. V niektorých mestách zvolila taktiku "spálenej zeme" a snaží sa ich porovnať so zemou.
2. Putin ruskú inváziu na Ukrajinu označuje za nutnú kvôli, podľa jeho slov, nutnej demilitarizácii a denacifikácii krajiny. Tvrdí, že k invázii ho priviedli snahy Kyjeva získať jadrový status. Z bojov na Ukrajine tiež často viní NATO a západné krajiny. "Za oceánom im pomôžu a v tom okamihu sa naším protivníkom stane NATO," citovala Putina BBC. Putin tiež Ukrajinu označil za kolóniu USA s bábkovým režimom a krajinu bez tradície nezávislej štátnosti. Od pomoci Ukrajine sa Západ pokúsil zastrašiť aj hrozbou použitia jadrových zbraní - 27. februára šokoval svet, keď nariadil uviesť ruské jadrové sily do vysokého stupňa bojovej pohotovosti. Varoval aj pred zriadením bezletovej zóny nad Ukrajinou, ktoré požaduje Kyjev. "Akýkoľvek krok týmto smerom budeme považovať za účasť na ozbrojenom konflikte tej krajiny, z ktorej územia bude prichádzať nebezpečenstvo pre našich vojakov," povedal.
3. Senát USA v utorok jednomyseľne schválil rezolúciu, ktorá označuje Putina za vojnového zločinca a vyzýva Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu a ostatné štáty na vyšetrovanie ruskej armády pre prípadné vojnové zločiny spáchané na Ukrajine. "Všetci sme sa v tejto komore spojili, demokrati aj republikáni, aby sme povedali, že Vladimir Putin nemôže uniknúť skladaniu účtov za zverstvá spáchané na Ukrajincoch," vyhlásil líder demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer ešte pred hlasovaním.
4. Putin v Rusku nariadil prísnu cenzúru a tvrdé tresty pre odporcov vojny. Sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s útokom na Ukrajinu sú podľa neho pre ruskú ekonomiku príležitosťou, čo dokazuje príkladom Sovietskeho zväzu. "Sovietsky zväz existoval celý čas v podmienkach sankcií a rozvinul sa a dosiahol ohromné úspechy," povedal Putin.
5. Vladimír Putin už viac ako 22 rokov ovláda ruskú politickú scénu. Od augusta 1999 bol premiérom a v decembri 1999 si ho vtedajší prezident Boris Jeľcin prekvapivo vybral ako svojho nástupcu. V marci 2000 prvýkrát zvíťazil v prezidentských voľbách a v máji 2000 po prvýkrát zasadol do prezidentského kresla. O štyri roky neskôr víťazstvo s prehľadom zopakoval. S ohľadom na ústavu sa potom nemohol uchádzať o tretí mandát v rade, stal sa preto premiérom a ako svojho nástupcu v prezidentskom kresle si vybral Dmitrija Medvedeva. V roku 2012 si s Medvedevom svoje funkcie vymenili: Putin opäť vyhral prezidentské voľby a znova sa ocitol na čele štátu. V roku 2018 bol opäť zvolený a mandát by mu mal vypršať v roku 2024.
