Rodiny s deťmi opúšťajú už i Užhorod, ktorý leží len 5 km od slovenských hraníc. Mnohí miestni však napriek hrozbe ostávajú a pomáhajú, ako vedia. Okrem maskovacích sietí začali vyrábať nepriestrelné vesty pre svojich bojovníkov.
Užhorod bol donedávna oázou pokoja vo vojnou zmietanej krajine. Od soboty to už celkom neplatí. Obyvateľov vtedy nadránom prvýkrát zburcovala silná siréna oznamujúca poplach! „Okolo 5.30 bol hlásený nálet. Vtedy bolo bombardovanie pri Ľvove, to je len 300 kilometrov od nás,“ povedala Natáliya Shtefutsa, užhorodská dobrovoľníčka a poslankyňa Zakarpatskej oblastnej rady. Kryty sa okamžite zaplnili davom vystrašených ľudí, nie každý sa tam dostal. „Kryt bol plný. Tak rýchlo som sa obliekla, vzala si doklady, kreditné karty. Sedela som aspoň ďaleko od okien a čakala, čo sa stane,“ spomína Natáliya na chvíle hrôzy. Našťastie k útoku nedošlo.
Ďalší poplach však vyhnal ľudí z postelí v noci na pondelok o 2.50. „Trval asi hodinu, už som sa dostala do krytu. Nespala som celú noc. Ďalší poplach bol v utorok na obed o 11.50. Nič sa vďaka bohu nestalo,“ pokračuje statočná dobrovoľníčka, ktorá naďalej ostáva v Užhorode pomáhať. „Siréna sa ozve vtedy, keď Rusko odpáli bomby. Naša armáda funguje dobre. Zostreľujú rakety a ku nám sa nič nedostalo. Teraz je všetko znova pokojné,“ hovorí.
Mnoho Užhorodčanov, hlavne ženy s malými deťmi, sa z obavy o svoje životy rozhodli odísť z krajiny. V meste však stále ostáva mnoho ľudí, medzi nimi dobrovoľníci a desaťtisíce utečencov z rozbombardovaných oblastí. „Už ani nevieme, koľko ich je, mesto je preplnené. Dobrovoľníci sa snažia pomáhať so základnými potrebami, chystajú jedlo, nocľah, pomáhajú na stanici,“ vysvetľuje Natályia, ktorá sa teší každej humanitárnej pomoci. Nutné veci putujú i ďalej do vojnou najviac zasiahnutých oblastí. „Teraz potrebujeme hlavne lieky a detské výživy do pôrodníc a nemocníc,“ prosí.
