Nie je to ale iba subjektívny pocit. Vedci z Cambridgeskej univerzity otestovali kognitívnu výkonnosť u niekoľkých desiatok takýchto osôb a ich výsledky porovnali s výsledkami ľudí, ktorí COVID-19 nemali. A skutočne osoby, ktoré prekonali túto chorobu majú horšie myslenie a pamäť.
Avšak experti sa domnievajú, alebo aspoň v to tak trochu dúfajú, že tieto zmeny v kognitívnych funkciách sú dočasné a odznejú rovnako ako iné dlhodobé symptómy, napríklad znížená plodnosť u mužov, strata chuti a čuchu či dýchavičnosť.
Najčastejšie sa u pacientov s dlhodobými následkami COVID-19 objavuje porucha koncentrácie, ďalej zahmlenie mysle, zábudlivosť a neschopnosť nájsť vhodné slová. Testovanie postihnutých osôb preukázalo, že majú horšie výsledky v kognitívnych testoch.
„Tieto dôkazy sú dôležitým odkazom pre lekárov a ďalších klinických pracovníkov, keď ľudia hovoria, že majú problémy s pamäťou po COVID-19, nie je to nutne výsledok úzkosti a depresie. Účinky ochorenia na kognitívne funkcie sú zmerateľné, naozaj sa tu deje niečo znepokojujúce… Problémy s pamäťou môžu významne ovplyvniť každodenný život ľudí, vrátane schopnosti riadne prevádzkovať svoju prácu,“ uviedol jeden z autorov štúdie profesor Muzaffer Kaser z University of Cambridge.
