Podľa, ministerstvom zdravotníctva nastavených kritérií, musia najskôr 1 rok abstinovať, aby sa vôbec mohli dostať k potrebným liekom. Navyše túto 12-mesačnú abstinenciu musia doložiť nálezom psychiatra a dokladovať v 3-mesačných intervaloch, že abstinujú. Práve uvedená skupina je pritom, laicky povedané, žltačkou typu C najviac ohrozenou skupinou z pohľadu jej šírenia.
Drogovo závislí a experimentujúci teenageri v jednom balíku
Definícia drogovo závislej osoby paradoxne nie je jasne určená a ani zoznam kategorizovaných liekov exaktne nedefinuje skupinu drogovo závislých. Absencia konkrétnych kritérií drogovej závislosti má tak za následok, že aj samotné zdravotné poisťovne, ktoré schvaľujú úhrady liekov na liečbu hepatitídu C, považujú za drogovo závislé aj tie osoby, ktoré trpeli závislosťou v minulosti alebo u nich šlo aj o jednorazovú skúsenosť s drogami. „Na Slovensku sa bohužiaľ posudzuje rovnako, či už máte za sebou jednorazový experiment s marihuanou alebo ste aktívne drogovo závislý,“ spresňuje hepatológ Marek Rác. K včasnej liečbe žltačky typu C sa tak nemusia dostať napríklad ani teenageri, ktorí jednorazovo zaexperimentovali s nejakou drogou. Aj od týchto osôb dnes poisťovne požadujú doloženie ročnej abstinencie a toxikologických testov v 3-mesačných intervaloch. Problémová je v tomto smere aj samostatná skupina osôb vo výkone trestu, či zaistené osoby. Aj týchto pacientov sa týka 12-mesačná abstinencia, čo môže v praxi predstavovať zvýšené zdravotné riziko pre ostatných väzňov, ako aj zamestnancov útvaru, kde sú zaistení. „V súvislosti s indikačným obmedzením, teda podmienkami úhrady liečby, ktoré zaviedlo Ministerstvo zdravotníctva, v praxi narážame na konkrétne situácie, kedy pacienti s hepatitídou typu C ostávajú napriek pozitívnym nálezom rok bez akejkoľvek liečby. Je to neprijateľný stav, ktorý navyše ohrozuje aj zvyšok populácie,“ hovorí Jiří Pavlát, predseda organizácie Dom svetla Slovensko.
Nezisková organizácia, ktorá sa zameriava na pomoc pacientom trpiacim infekčnými ochoreniami a presadzovaním ľudských práv sa preto v tejto veci obrátila na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (ďalej len SNSLP), ako aj Kanceláriu verejného ochrancu práv.
Stanovisko SNSLP potvrdzuje porušenie práv pacientov na zdravotnú starostlivosť
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva sa v danej veci obrátilo s viacerými otázkami na spresneniu stavu nielen na samotné MZ SR, ale aj odborníkov z oblasti infektológie, hepatológie a gastroenterológie. Na základe posúdenia faktov vypracovalo odborné stanovisko s jasným záverom: „Ministerstvo zdravotníctva rozhodnutiami o podmienenom zaradení liekov indikačným obmedzením pre skupinu drogovo závislých pacientov porušilo ústavný normatív zákazu diskriminácie stanový v čl.12 odsk. Ústavy v spojení s čl. 40 zaručujúcim právo na zdravie a na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia.“ SNSLP sa vo svojom odbornom stanovisku opiera aj o precedentné rozhodnutia Súdneho dvora EÚ.
Obmedzenie liečby bez medicínskej opory
„Indikačné obmedzenia a odvolávanie sa na prípadnú nákladovú efektívnosť nemá logiku ani v medicínskych poznatkoch. Je preukázateľné, že samotné užívanie drog neznižuje účinnosť liečby hepatitídy C priamo pôsobiacimi antivirotikami. Rovnako ani liečba aktívne drogovo závislých so žltačkou typu C nie je drahšia ako liečba iných pacientov s týmto typom ochorenia. Riešením nie je ani ministerstvom odporúčaný náhradný spôsob liečby tzv. interferónmi, v kombinácií s ribavirínom. Táto liečba dokonca nie je na Slovensku dostupná a celkovo ju nie je možné považovať za náhradu pri liečbe hepatitídy typu C vzhľadom na nižšiu účinnosť a nežiaduce účinky. Faktom ostáva, že pri súčasne nastavených pravidlách sa rizikovej, marginalizovanej a skotomizovanej populácie infikovaných pacientov stavajú do cesty za vyliečením nezmyselné prekážky vo forme reštrikcií, ktoré nemajú medicínske odôvodnenie,“ potvrdzuje Marek Rác, klinický farmakológ a hepatológ a zároveň medicínsky ombudsman pre organizáciu Dom sveta. „Nikto nie je neomylný a chyby sa stávajú. Veríme však, že vo svetle všetkých dostupných faktov sa nájde sila a ochota zmeniť rozhodnutia, ktoré dnes nemajú právnu, ani medicínsku oporu a komplikujú poskytovanie účinnej liečby. Spolu s odborníkmi sme pripravení stretnúť sa so zástupcami Ministerstva zdravotníctva a poskytnúť im všetky informácie, analýzy a podklady, ktoré nám pevne verím, umožnia nájsť spolu vhodné riešenie tejto nešťastnej situácie,“ uzatvára Jiří Pavlát, predseda organizácie Dom svetla na Slovensku.
Včasná a účinná liečba je vždy lacnejšia
Súčasná situácia vytvára podmienky, kedy pacient trpiaci ochorením vírusovej hepatitídy typu C ostáva napriek pozitívnemu nálezu minimálne rok bez poskytnutia liečby, čím naďalej dochádza k postupnému zhoršovaniu jeho zdravotného stavu a ďalšiemu šíreniu nákazy. Chronická forma ochorenia pritom spôsobuje ťažké poškodenie pečene a môže mať až smrteľné následky. Odborníci dlhodobo upozorňujú, že Slovensko má štvrtý najvyšší počet úmrtí spôsobených chorobami pečene v Európe. A počet pacientov, ktorí bojujú s chorobami pečene, extrémne narastá. Medzi dôvodmi nie je len nadmerné pitie alkoholu, málo pohybu a obezita, ale aj vírusy, ako je hepatitída typu C.
„Skupina ľudí, ktorí majú aktívnu skúsenosť s psychoaktívnymi látkami je však dnes jediná skupina, ktorá má indikačné obmedzenia liečby hepatitídy typu C. Neobstoja ani porovnávania obmedzení užívania liekov s odvolaním sa na tabak, či alkohol, ktoré v prípade užívania mnohých liekov priamo znižujú ich účinok. V prípade nami uvedených antivirotík to neplatí. A nie je možné tieto lieky porovnávať ani s obmedzeniami návykových látok napríklad pri užívaní liekov na cholesterol, na čo sa odvoláva MZ SR, kedy navyše abstinenciu alkoholu, či tabaku nie je nutné dokladovať, len deklarovať,“ uvádza hepatológ Marek Rác.
Tichá žltačka
Vírusová hepatitída typu C priamo napáda pečeňové bunky, množí sa v nich a opätovne ich uvoľňuje do krvi. Neliečenie infekcie pečene tohto typu môžu mať vážne následky, ako je zlyhávanie pečene a cirhóza či rakovina pečene s nevyhnutnosťou jej transplantácie, rozvoj reumatických chorôb a rôznych typov „rakoviny“ krvi a krvotvorných orgánov.
Žltačka je o to nebezpečnejšia, že nemá typické príznaky a organizmus napáda zvnútra, nenápadne a v tichosti. Môže sa prejavovať nechutenstvom, únavou, či poruchami trávenia. Príznakom ochorenia sú aj dlhodobo zvýšené pečeňové testy. Mnoho nakazených ľudí však o svojom ochorení dlhodobo netuší. Medicínske odhady hovoria o tom, že na Slovensku týmto typom ochorenia môže trpieť až približne 35 000 ľudí. Existujúce a definovateľné rizikové skupiny je pritom podľa odborníka potrebné vnímať ako potenciálne infikovaných pacientov.
