Povedal to v diskusii v TASR TV. Reagoval tým na argumenty poslancov opozičného Smeru-SD, z ktorých predsunutú prítomnosť vojsk NATO v parlamente podporil iba Jaroslav Baška. Ostatní sa zdržali hlasovania s tým, že by to podporili len v prípade bezprostredného ohrozenia Slovenska. „To je zo strany Smeru len politická výhovorka,“ tvrdí Hrabko.
Aj poslanci Smeru-SD však 24. februára hlasovali za uznesenie, ktorým parlament odsúdil ruský útok na Ukrajinu a žiadala bezodkladné stiahnutie ruských vojsk z územia Ukrajiny. „Vyhlásenie parlamentu, ktoré získalo širší konsenzus, je iba deklaráciou. Ale predsunutá prítomnosť, to už sú skutky, ktoré súvisia s obranou SR,“ upozornil Hrabko.
Pre spoluprácu s ruskou vojenskou rozviedkou polícia obvinila dve osoby pre vyzvedačstvo a prijímanie úplatku. „Je to znak toho, že bezpečnostné zložky na Slovensku pracujú. Ak sa to potvrdí, pracujú dobre,“ reagoval Hrabko. „Slovensko reagovalo vyhostením diplomatov, čo je normálny krok. Opak by bol nepredstaviteľný. Samozrejme, automaticky príde recipročný krok zo strany Ruska,“ dodal.
Skutočnosť, že Európska únia, vrátane Slovenska, nakupuje ruský plyn a ropu aj v čase, keď Ruská federácia útočí na Ukrajinu, je podľa Hrabka dôsledkom nedostatočnej snahy o diverzifikáciu zdrojov v uplynulých rokoch. „Na Ukrajine prichádza k masakru, ruská armáda tam ničí infraštruktúru a ide to aj z našich peňazí,“ upozornil.
Európsky plán na vytvorenie alternatívy k ruským zdrojom v priebehu piatich rokov Hrabka prekvapil. „Netušil som, že sa to dá urobiť tak skoro. Keď si spomenieme na udalosti na Kryme v roku 2014 a ešte predtým na plynovú krízu, tak keby vtedy EÚ reagovala tak ako mala, dnes už máme vymaľované. Ale nekonali sme,“ konštatoval.
Migračná vlna z Ukrajiny podľa Hrabka úplne zvládnutá nie je. "Ak príde k väčším vlnám, zvládnutá nebude vôbec. Štát sa začal starať až tri týždne potom, čo prepukla odídenecká vlna,“ upozornil publicista.
