Švédsky forenzný umelec Oscar Nilsson dokázal vďaka 3D rekonštrukcii vrátiť ľudskú tvár nájdenej lebke. Tú objavili robotníci v roku 1923 počas výstavby cesty v obci Lagmansören v hrobe spolu s ostatkami chlapca. Vďaka ich následnej analýze sa zistilo, že ide o približne tridsaťročnú ženu a sedemročné dieťa spred štyritisíc rokov.
Pomocou moderných technológií dokázali vedci vymodelovať aspoň niekdajšiu podobu ženy. „Zakaždým máte tendenciu si myslieť, že ide o matku a syna,“ uviedol Nilsson. „Mohli by byť. Alebo by mohli byť súrodenci - sestra a brat,“ pokračoval ďalej umelec. Podľa jeho slov tak mohli len hádať, pretože ich DNA nebola dostatočne zachovaná na to, aby určili ich vzťah. No pri rekonštrukcii jej tváre si predstavoval práve matku, ktorá dohliada na svoje dieťa. „Pozerá sa materinskými očami - s láskou aj s trochou disciplíny,“ prezradil Nilsson.
Dnes sa žena takýmto pohľadom už len díva na návštevníkov múzea Västernorrlands vo Švédsku, kde bola vystavená jej figurína. Švédska archeologička Helena Gjaerum vytvorila jej šaty. Tie sa robili zo zvieracej kože a tradične sa potierali losím mozgom na ich zmäkčenie a prevenciu pred zhnitím.
