Momentálne excelujete v markizáckej tanečnej šou Let’s Dance. Na rozdiel od iných kolegov-netanečníkov, vy už na parkete máte svoje skúsenosti. Ako sa vlastne začal váš tanečný príbeh?
V pätnástich som chodil na gymnázium a moja dobrá kamarátka ma upozornila, že na nástenke visí pozvánka na kurzy vtedy ešte spoločenského tanca a spoločenskej výchovy. Síce sme k tomu nemali žiadny vzťah, no išli sme do toho. V tom čase to bol obrovský boom. Všetci stredoškoláci chodili na takéto kurzy, vo veľkom sa organizovali venčeky a kurz navštevovalo aj dvesto ľudí. Boli to mimoriadne spoločenské akcie. Nakoniec som sa tancu venoval aj naďalej po ukončení kurzu, hoci moja kamarátka už nepokračovala. Tanečnému parketu som venoval celú pubertu, a tak sa zo mňa stal spoločenský tanečník. (Smiech)
To, že nepatríte medzi začiatočníkov, vidieť aj v Let’s Dance, kde spolu s tanečnou partnerkou Vandou Polákovou žnete komplimenty a ovácie. Ako vnímate kritiku, že ste v nespornej výhode?
Aj keď som sa tomu venoval súťažne, bol som len priemer a nikdy som nebol majstrom Slovenska, ani som nedosahoval medzinárodnú úroveň, bol som stále amatér. Myslím si, objektívne, že som nikdy nebol dobrý tanečník. Označenie mňa ako profesionála ma mrzí hlavne kvôli profesionálnym tanečníkom, ktorí naozaj niečo dosiahli a reprezentovali krajinu. Len tým, že som známy herec, vznikol okolo mňa tanečný šum. Ja však na to hovorím, že je kopec vynikajúcich tanečníkov a majstrov Slovenska, o ktorých sa v širokej verejnosti nevie práve preto, že nie sú napríklad herci. Rád teraz otočím celú pozornosť na nich a na profesionálnych tanečníkov zo šou, ktorí sa tým aj dlhoročne živia.
Áno, ale vo vašom prípade je to hlavne o tom, že v Let’s Dance vyčnievate spomedzi amatérskych tanečníkov, lebo nie ste úplne nepopísaný papier. Oproti moderátorovi Michalovi Kovačičovi už máte na parkete niečo za sebou. Nepripadá vám to nefér?
Je to otázka na televíziu a dramaturgiu, ktorá ma do šou pozvala. V tomto porovnávaní sa môžeme oprieť o profesiu, ktorú robíme. Tie predpoklady u herca sú vždy oveľa vyššie než u moderátora. Herec musí preukázať pohybovú zdatnosť už pri samotných prijímačkách na herectvo na VŠMU. Na škole sme absolvovali rytmiku, skúšky z pohybu, balet, historický a spoločenský tanec. Ale aby som nevyzeral ako ten vo večnej výhode, priznám sa, že z akrobacie som mal na škole D, teda najhoršiu známku, pretože pred premetom som vždy zastal a povedal, že to nedám, lebo sa bojím.
Mávate psychické bloky a rešpekt, pokiaľ ide o pohybové aktivity takéhoto charakteru? Ovplyvní tento strach aj vaše choreografie?
Nie sú to psychické bloky, je to zhodnotenie síl a situácie. Vidím a vnímam, že aj v Let’s Dance vzbudzujú vždy najväčší potlesk a efekt u publika
práve zdvíhačky a keď tanečníčka lieta hore-dole. V tomto sme sa s mojou tanečnou partnerkou Vandou Polákovou dohodli, že radšej nebudeme
riskovať zranenie - jej ani moje zdravie. Som človek, ktorý neriskuje. Chcem stáť nohami pevne na zemi. Nepúšťam sa bezhlavo do vecí.
