Uviedla to hlavná ekonómka EBOR Beata Javorčiková v rozhovore pre AFP, ktorý prevzala TASR. Globálne banky poskytli Ukrajine miliardovú pomoc vrátane 2 miliárd eur od EBOR so sídlom v Londýne, ale koniec konfliktu je v súčasnosti v nedohľadne. Kríza však už spôsobila raketový rast cien komodít, čo zrýchlilo infláciu, ktorá už dosiahla najvyššie tempo za niekoľko desaťročí.
Javorčiková na otázku, aké budú náklady na obnovu Ukrajiny, skonštatovala, že budú závisieť od toho, ako dlho budú boje trvať. Veľké časti krajiny zatiaľ stále fungujú – infraštruktúra, bankový systém aj časť firiem. Ale je to veľmi ťažké kvantifikovať.
Ukrajinská vláda odhadla, že bude potrebovať 100 miliárd USD (90,84 miliardy eur) na zničenú infraštruktúru a budovy. To zodpovedá približne dvom tretinám hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Podľa vlády v Kyjeve polovica firiem zanikla a ostatné firmy pracujú so zníženou kapacitou, čo signalizuje, že ekonomické náklady budú značné.
Vojna vyhnala tiež milióny ľudí z Ukrajiny. Historická skúsenosť pritom hovorí, že niektorí utečenci zostávajú aj po skončení konfliktu v hostiteľských krajinách a slúžia ako most, ako ľudia, ktorí nadväzujú obchodné vzťahy so svojou domovskou krajinou a týmto spôsobom uľahčujú toky investícií a obchodu. Historická skúsenosť však tiež naznačuje, že ak bude konflikt pokračovať, počet utečencov môže dosiahnuť šesť miliónov. Bol by to obrovský a bezprecedentný rozsah.
Pokiaľ ide o komoditné trhy, aj keby sa vojna zastavila už dnes, následky tohto konfliktu by sa na cenách komodít prejavovali ešte niekoľko mesiacov, povedala Javorčiková.
Chudobných pritom oveľa viac zasiahnu vyššie ceny energií a potravín, čo môže ohroziť politickú stabilitu.
