Rusko a Ukrajina sa podieľajú 30 % na globálnom exporte pšenice. Ukrajinskí farmári zatiaľ minuloročnú úrodu nepredali, keďže lodná doprava v Čiernom mori je sťažená. Ale nesejú ani nové plodiny.
Rusko a Bielorusko sú zase veľmi dôležitými vývozcami čpavku a potaše, potrebných na výrobu hnojív. A konflikt má vplyv aj na obnoviteľnú energiu, pretože potrebuje nikel, meď, platinu a paládium. Zároveň, ceny plynu v Európe sú na rekordných úrovniach a ropa zdražuje na celom svete. Všetky tieto faktory vedú k vyššej inflácii.
Na otázku o vplyve sankcií na Rusko Javorčiková odpovedala, že existujú krátkodobé ekonomické náklady, ktoré vyplývajú z predchádzajúceho medzinárodného obchodu a nižšej dôvery. Tu možno hovoriť o strate dôvery spotrebiteľov, strate hodnoty rubľa a podobne. Ale zaujímavejšie sú dlhodobé náklady.
Ak aj po skončení konfliktu bude Rusko vnímané ako riziková destinácia pre investície, alebo ak dôjde k nejakým znárodňovaniu, ako to naznačil prezident Vladimir Putin, poškodí to dobré meno Ruska. Zároveň, ak sankcie na vývoz špičkových technológií pretrvajú, Rusko stratí prístup k znalostiam. Potom môže dôjsť aj k strate toku vedcov a študentov v oboch smeroch.
Čo sa týka vplyvu konfliktu na svetovú ekonomiku, začal sa v čase, keď už dochádzalo k jej spomaľovaniu, takže vyššie ceny energií budú ešte viac brzdiť hospodársky rast. Vyššia inflácia prinúti tiež centrálne banky reagovať zvýšenými úrokovými sadzbami, čo bude tiež zlé pre rast. Takže tento konflikt bude mať nepriaznivý vplyv na globálnu ekonomiku – o tom niet pochýb, dodala Javorčiková, ktorá je pôvodom Poľka.
