Medzi nimi je aj talentovaný Maksim (11), ktorý prišiel do Bratislavy s mamou a babkou zo zbombardovaného Charkova. Už ako trojročný si začal budovať vzťah k tancu, potom nastúpil na konzervatórium a naučil sa hrať na klavíri. Hoci z jeho školy v Charkove zostali len trosky, klavír si ho predsa našiel v bratislavskom dome kultúry, kde dočasne býva s rodinou. Ťažké chvíle sa mu tak znášajú o čosi ľahšie.
Maksim (11) je talentované dieťa. Na rozdiel od rovesníkov počúva vážnu hudbu, ktorou vyjadruje svoje pocity a emócie. Navštevoval konzervatórium, no už sa tam nevráti, pretože ho Rusi zbombardovali. „Prišiel som z Charkova, pretože tam je vojna. Najprv sme sa ukrývali v byte, lebo sa všade strieľalo a padali bomby, potom sme sa radšej rozhodli odísť. Dostali sme sa až do Bratislavy. Je to krásne mesto. Páči sa mi tu,“ hovorí Maksim s milým detským úsmevom.
Vzťah k tancu u neho vznikol prakticky hneď. „Milujem hudbu, tanec a pohyb. V Charkove som tancoval už aj sóla v divadle a najviac sa mi páčilo predstavenie Peter Pan, pretože tam som tancoval sólo ako pirát. Šesť rokov tancujem a piaty rok hrám na klavíri, no chcem byť tanečník,“ prezradil mladý chlapec. „Najradšej hrám skladby od Bacha, Čajkovského a Cacciniho,“ vymenúva malý umelec.
Klavír v strede ničoho
Keďže tancom a hudbou žil Maksim každý deň, nútená pauza mu nerobila dobre. Prišlo však nečakané a milé prekvapenie. Dočasne je spolu s mamou ubytovaný v dome kultúry v Bratislave a jeho jediným súkromím je látkový paraván. Objavil tam však klavír a aspoň na chvíľu si môže zahrať a zabudnúť na všetky strasti, ktorými si prešiel a bude prechádzať.
„Neviete si predstaviť, čo to je. konečne vidieť klavír a hrať!“ nadšenému Maksimovi sa smejú aj oči. „Ale chcem sa vám poďakovať za to, že pomáhate Ukrajine,“ dodalo jedenásťročné dieťa s pokorou a vážnosťou v hlase.
