Pocity tiesne v rodine
Obrovskú traumu z vojny znášajú nielen oni, ale aj ich rodiny. „Je to pocit tiesne, hmatateľnej tiesne, čo je tu pri tebe a nedá sa jej zbaviť,“ opisujú pocity ich rodiny. Samozrejme, ani tu nie je všetko ideálne a konflikt sa odráža aj v ich rodine a vo vzťahoch s príbuznými.
„Napätie a neporozumenie, až pauza v komunikácii, aby nedošlo k úniku jedovatých komentárov a vážnej hádke. Propaganda v Rusku je naozaj výborná,“ hovorí otvorene Roman. Paradoxom je, že predkovia oboch rodín bojovali na jednej strane v 2. svetovej vojne. „Z obidvoch strán rodiny bojovali proti nemeckému nacizmu a kolaborantom. Nie všetci sa z nej vrátili,“ spomína na časy, keď boli Rusi a Ukrajinci ešte dva bratské národy.
Dojatí z pomoci Slovákov
Už od začiatku vojenského konfliktu pomáhajú, ako vedia. Vozia sem utekajúcich ľudí z Ukrajiny, hľadajú ubytovanie, poskytujú materiálnu pomoc. Dôležité je podľa nich však niečo iné. „Je obdivuhodná solidárnosť Slovákov. Sme z toho veľmi dojatí. Hneď, ako sa to začalo, nám susedia ponúkali pomoc, nosili pred dvere veci pre utečencov, plná chodba bola,“ hovorí Roman s tým, že verí, že ich to neopustí. A hoci neverí v skoré ukončenie, nádeja sa v diplomatickú dohodu.
Obaja sú však pripravení aj na vlnu nenávisti. Nikto nevie, čo ťažká doba prinesie. „Sme radi, že sme v tejto krajine, mali sme šťastie a máme sa tu dobre. My sme mali šťastie,“ zhodnú sa. Medzitým ich krásne dcérky Yaryna (7) a Anna (7) behajú okolo a hrajú sa s babkou. Na stene visí svadobná fotografia. Sobáš mali síce v Nových Zámkoch, hostinu však na Ukrajine. Spolu s ukrajinskými aj ruskými rodičmi. Bol to ich najšťastnejší deň v živote a obaja veria, že oba národy si takto dokážu opäť sadnúť za jeden stôl.
