Išlo by o veľmi riskantný plán s neistým výsledkom, no minimálne Poľsko si myslí, že by sa to malo skúsiť. Návrh vyslať mierotvorné jednotky do vojnou ťažko skúšanej krajiny chce predložiť už na tohtotýždňovom mimoriadnom samite NATO. Je takýto plán vôbec reálny a čo by mohol priniesť?
O návrhu na vyslanie mierovej misie hovoril ako prvý poľský vicepremiér Jaroslaw Kaczynski na návšteve v Kyjeve. Následne ho aj oficiálne potvrdil poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorý dodal, že príslušníci takejto misie by mali byť schopní sa brániť. Prvé reakcie na plán Varšavy boli veľmi rezervované, proti sa postavil nemecký kancelár Olaf Scholz aj ďalší.
„V tomto momente si nedokážem predstaviť, ako by to malo vyzerať,“ pridal sa aj slovenský minister obrany Jaroslav Naď. Smerodajný bude v tejto veci aj postoj USA ako najsilnejšieho člena NATO, ktorý bude zrejme už na štvrtkovom samite komunikovať americký prezident Joe Biden. Ten následne v piatok zavíta aj do Poľska.
Podľa Jiřího Šedivého, bývalého náčelníka Generálneho štábu Armády ČR, je vyslanie mierových síl na vojnou zmietanú Ukrajinu krajne nepravdepodobné. „To, čo navrhujú Poliaci, je podľa mňa nerealizovateľné,“ povedal pre Nový Čas Šedivý.
„Po prvé takúto misiu treba riadne pripraviť a musí mať zodpovedajúci mandát. Po druhé, pokiaľ by to znamenalo, že tam iba pôjde nejaký kontingent a nebude mať dostatočne silný mandát, tak je celá misia odsúdená na nezdar,“ vysvetľuje bývalý najvyšší predstaviteľ českej armády. Ak by aj misia mala silný mandát, vyslané vojská by museli byť podľa neho dostatočne silné na to, aby premohli prípadný odpor na presadeniue svojho cieľa. „To by bol v tomto prípade obrovský problém,“ obáva sa Šedivý.
Šedivý: Misia by sa stala stranou konfliktu
Štandardne podľa neho platí, že s nasadením misie musia súhlasiť obe strany konfliktu. „To v tomto prípade zatiaľ neplatí, lebo Rusi by to nerešpektovali. Tým by sa kontingent dostal do situácie, že musí začať bojovať. Mohli by sa stať predmetom útoku, ich mandát by sa de facto nenaplnil a tí vojaci by sa asi postupne stali jednou z tých bojujúcich strán,“ varuje Šedivý.
Prípadná misia na Ukrajine by podľa neho čisto teoreticky mohla spadať do kategórie takzvaného vynucovania mieru, do ktorej by sa dali s prižmúrenými očami zaradiť prvá aj druhá vojna v Perzskom zálive. Podmienky a okolnosti na Ukrajine sú však teraz úplne iné.
Ak by sa Poľsku predsa len podarilo svoj návrh presadiť, ako by to vyzeralo? O tom je zatiaľ predčasné špekulovať, záviselo by to v prvom rade od toho, aký mandát jej vytýči zriaďovateľská organizácia, teda napríklad OSN.
„Veľká väčšina misií musí mať vždy uznesenie Bezpečnostnej rady OSN, prípadne nejakej inej medzinárodnej organizácie, napríklad OBSE. Ich mandát im potom hovorí, za akých podmienok na tie územia vstupujú. Sú predtým dosiahnuté aj zmluvy s jednou aj druhou stranou, aby tie vstupujúce vojská rešpektovali. Mandát misie, ale aj uznesenia týchto zmlúv často podrobne upravujú, akú majú vojaci toho kontingentu výzbroj, napríklad, že nemajú tanky, alebo nemajú väčší kaliber ako 100 milimetrov, a tiež to, za akých podmienok môžu použiť silu,“ vysvetľuje Šedivý.
