Na tri týždne sa im obľúbená destinácia stala krutým väzením. So šťastím z neho utiekli.
Ofenzívny stredopoliar bol jedným z posledným hráčov klubu, ktorému sa podarilo z Charkova uniknúť. Na začiatku vojny si myslel, že len sníva hrozný sen. „Bolo neuveriteľné prebudiť sa v 21. storočí na výbuchy a výstrely. S priateľkou sme mali v meste prenajatý byt. Dúfali sme, že sa to rýchlo skončí, preto sme si zbalili veci a odišli do obytného domu bližšie centra. Strávili sme v ňom asi desať dní. Opustiť rodné mesto nie je také jednoduché,“ rekapituloval chvíle hrôzy Dmytro pre zbirna.com.
Ukrajinský reprezentant do 21 rokov patrí v Metaliste ku kľúčovým postavám. Z 18 odohraných zápasov tejto ligovej sezóny, ktorej reštart je v nedohľadne, chýbal iba dvakrát. Strelil tri góly a na tri asistoval. Dal by čokoľvek za to, aby bol opäť na ihrisku namiesto skrývania sa. „Dvesto metrov od domu dopadli dve bomby. Steny sa triasli. Mysleli sme si, že ostreľovať budú iba vojenské objekty,“ podotkol.
Ruské besnenie nemá zľutovanie pred nikým a ničím. Agresori zhadzujú bomby na nemocnice, mieria rakety na pôrodnice, školy i domy civilistov. A cielene ostreľujú aj humanitárne koridory. „Po každom poplachu sme bežali do domu. Jeden z vojakov nám poradil, že vo vnútri bude bezpečnejšie. Utesnili sme všetky okná a usadili sa na chodbe. Týždeň sme v nej spali na zemi.“
Príbeh Dmytra s Karishou mal šťastný koniec. Ostávať v meste, ktoré Rusi plánujú zruinovať, bolo čoraz viac riskantnejšie. Rozhodli sa pre útek. „Odišli sme na železničnú stanicu. Po dvanástich hodinách čakania sme nastúpili do autobusu. Vo vnútri nás bolo vyše 100. Spolu so psami a s mačkami. Skončili sme v Lucku, kde nám pomohli ľudia z nášho klubu. Kedysi som sledoval výsledky zápasov ruskej ligy. Teraz je pre mňa tamojší futbal mŕtvy. A nielen futbal,“ dodal Kryskiv.
