Sprievodcovské povolanie obrátil doslova naruby, okrem zahraničných turistov začal sprevádzať domácich na jeho typických potulkách mestom. Človek by povedal, že takmer o každom kúte mesta vie povedať niečo zaujímavé, alebo prezradiť historky a udalosti, ktoré sa tu odohrali. Na Hlavnej ulici pozná viacero zákutí, ku ktorým sa viažu strašidelné príbehy a legendy.
Aj keď by si mnohí pomysleli, že metropolu východu pozná lepšie ako svoju dlaň, priznáva, že, každý kút nepozná. “To sa ani nedá, mesto sa mení a neviem sa dostať do každého dvora, najmä keď je súkromný. Vždycky sa niečo doplní výskumom alebo novými objavmi, čiže vždycky sa mi dopĺňa poznanie, nikdy nebude ten posledný kamienok v mozaike vedomostí,” povedal na úvod Milan Kolcun, najznámejší turistický sprievodca v Košiciach.
Svoje životné poslanie sprievodcu vykonáva profesionálne už 17 rokov. Na jeho typických potulkách mestom, ktoré organizuje každý prvý víkend v mesiaci, sa zúčastňujú aj domáci Košičania, ktorí často s údivom nanovo spoznávajú svoje rodné mesto. Mnohé tipy, zaujímavosti a pikošky z Košíc Kolcun zhrnul aj vo svojej najnovšej publikácii Košice na každý deň. “Mesto Košice je parádne v tom, že je veľké i malé zároveň. Veľké v tom, že ak chcete mať operu, balet, divadlo, galériu, Košice poskytujú všetky tie kultúrne ale aj športové možnosti. Mali sme tu aj majstrovstvá sveta v hokeji či hádzanej. Na druhej strane, je to mesto aj malé, človek tu vie stretnúť ľudí, ktorých stretáva znova a znova, ale vždy spoznáva aj nových ľudí,” dodal Kolcun.
Strašidelné a záhadné miesta v centre mesta
Vodník zachránil topiacu ženu
“Košice majú legendu o vodníkovi. V centre mesta na Štefánikovej ulici žila nešťastne zamilovaná žena. Z nešťastnej lásky vraj skočila do Mlynského náhona, ktorý tam kedysi tiekol, teraz tam je veľká cesta. Nakoniec to malo ale šťastný koniec, pretože sa nestihla utopiť, lebo sa zapáčila vodníkovi, ktorý žil v Mlynskom náhone a ten si ju zobral za ženu. O 9 mesiacov vraj ľudia videli voz s pôrodnou babicou, ktorý išiel popri rieke, keď zrazu náhle zabočil a išiel pod vodu, takže to znamenalo, že sa narodili vodníčatá,” opísal Kolcun.
Legenda o výstavbe Dómu Sv. Alžbety
“Dóm má dve veže, ktoré sú odlišne vysoké. Tá ľavá, resp. severná, je vysoká takmer 60 metrov. Tá napravo nebola dokončená a je nižšia. Existuje legenda, ktorú objavil a uverejnil v 20. storočí kňaz Lajos Konrády o tom, že veže stavali otec a syn. Vysokú vežu stihol otec postaviť, tú nízku staval syn. Tá nižšia však má väčšiu podstavu, čo znamenalo, že vežu chcel postaviť veľkorysejšie, majestátnejšie a vyššie, možno už podľa novších skúseností. Jeho otec to nemohol prehrýzť a nastražil pascu na lešení, na ktorom sa syn prepadol a zomrel. Odvtedy už nikto nemal chuť dokončovať tú vežu. Je to legendová verzia, v zásade sa výškový rozdiel vysvetľuje tým, že došli peniaze a ďalej sa už nestavalo,” opísal Kolcun.
Diery od bosoriek
“Naľavo aj napravo od vchodu do Kaplnky Sv. Michala nájdeme dierky. Podľa legendy ich vraj vyďobali bosorky, ktoré potrebovali do svojich elixírov prášok z kaplnky, alebo z kostola, takže odtiaľto ho vraj brali. Toto je ale legenda. Druhá verzia je že, keď sa stavia nový kostol, tak treba vraj primiešať do stavebného materiálu trošku prášku zo starého kostola, čo má údajne symbolický význam zachovávania kontinuity,” vysvetlil Kolcun.
Strašidlo na Hlavnej ulici
“Budova na rohu Františkánskej a Hlavnej ulice ešte pred niekoľkými rokmi patrila Štátnemu divadlu Košice. Nachádzala sa tu veľká skúšobňa pre balet a hore boli ubytovne. V jednej z nich vraj strašilo, na čo sa v 90. rokoch sťažovala aj jedna baletka. Počula tam kroky či vŕzgajúce parkety. Hneď blízko, kde je aj františkánsky kostol s kryptou, sa vraj pochovávali obete morovej epidémie, takže to môže súvisieť s akýmsi pochovávacím miestom,” povedal Kolcun.
