Produkt mládežníckych športových škôl FC Mariupoľ a Šachtaru Doneck je momentálne hráčom prvoligového klubu FC Oleksandria. Keď sa raz vráti do Mariupoľa, kde vyrastal, nespozná ho.
„Všetko, čo som v živote miloval, je spojené s týmto mestom. Môj rodný dom je preč. Pôrodnica, v ktorej som sa narodil, je zničená. Škola, kde som sa učil, už nestojí. Moje najdrahšie miesta neexistujú,“ uviedol frustrovaný futbalista pre televízny kanál Futbol.
Najviac ho mrzí, že nemôže byť pri svojich najbližších. Pred pár dňami sa mu ozvala sestra, že je v poriadku. Do domobrany nevstúpil, no vojakom i ukrajinskému ľudu je nápomocný. „So spoluhráčmi Treťjakovom, Kovalecom a Mirošničenkom pomáhame ľuďom a armáde všetkými možnými spôsobmi. Dodávame potrebné veci na miesta, kde na ne čakajú.“
Polovicu obyvateľstva polmiliónového Mariupoľa tvoria Rusi. V meste sa hovorí výhradne týmto jazykom. „Chcel by som osloviť ľudí v Rusku. Ak si všimnete, všetky svoje rozhovory poskytujem v ruštine a nik ma za to nepostihuje. Zamyslite sa nad tým.“
Artur je hrdý na prezidenta Volodymyra Zelenského i celý ukrajinský národ. Podľa neho nik v jeho krajine nechce vojnu, každý túži žiť v mieri. „Prosím, prestaňte! Nerozhodujte za obyvateľov tohto mesta. Nepotrebujú víťazstvo ani pomstu. Chcú len koniec vojny,“ vyzval.
Avagimian sa bojí predovšetkým o svoju mamu. „Je chorá. Má problémy so srdcom. Nemá sa ako liečiť. Ľudia nemajú cez vojnu k dispozícii životne dôležité lieky. V Mariupoli sú ich tisícky.“
Futbalista Oleksandrie trpí, keď sa pozerá na spúšť v meste, ktoré si od detstva zamiloval. Už nič v ňom nie je tak, ako si to pamätal. „Situácia v meste je mimoriadne vážna. Vládne tam chaos. Ľudia nevedia pochopiť, čo sa deje v uliciach, v krajine, na celom svete. Ničomu nerozumejú,“ povedal Avagimian v emotívnom videu na sociálnej sieti.
