Koncom mája roku 2021 oznámila oficiálna turecká tlačová agentúra Anadolu, že Selahaddina Gülena repatriovali z Kene agenti tureckej tajnej služby. Jeho manželka vtedy tvrdila, že Gülena uniesli. Stalo sa tak napriek rozhodnutiu súdu, ktorý zakázal jeho vydanie do Turecka.
K neúspešnému pokusu o prevrat došlo v Turecku 15. júla 2016, pričom prezident Recep Tayyip Erdogan zaň viní Fethullaha Gülena, ktorý kedysi býval jeho spojencom, avšak teraz ho označuje za "teroristického vodcu".
Tento kazateľ, ktorý žije roky v Spojených štátoch, tvrdí, že stojí na čele siete mimovládnych organizácií a firiem. Zároveň popiera akúkoľvek účasť na pokuse o prevrat.
Podľa agentúry Anadolu boli od neúspešného prevratu v Turecku zatknuté desaťtisíce ľudí, ktorých úrady obvinili z príslušnosti k "teroristickej organizácii FETÖ". Túto skratku Ankara používa na označenie hnutia Fethullaha Gülena.
Ankara po prevrate prenasledovala domnelých príslušníkov tejto Gülenovej siete aj v zahraničí, pričom tvrdí, že od prevratu v roku 2016 "repatriovala" do Turecka desiatky ľudí.
Gülen, ktorý v 80. rokoch založil sociálnu organizáciu Hizmet (Služba), býval začiatkom 21. storočia spojencom terajšieho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a jeho vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP). Neskôr sa ale názorovo rozišli. Erdoganov režim následne v roku 2014 označil Gülenovo hnutie za teroristickú organizáciu.
