Bola spoluautorkou prvých českých dejín japonskej kultúry, dejín modernej japonskej literatúry a mnohých ďalších odborných kníh. Prostredníctvom svojim prekladov predstavila českým čitateľom modernú aj klasickú japonskú literatúru. Pred desiatimi rokmi prevzala z rúk japonského cisára Rád vychádzajúceho slnka. O úmrtí Winkelhöferovej dnes ČTK informovala jej dcéra Jana Kyselová.
Japanológiu a koreanistiku vyštudovala Winkelhöferová na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, kde od polovice 50. rokov pôsobila ako asistentka, neskôr odborná asistentka so zameraním na modernú japonskú literatúru, jazyk a folklór. Po vynútenom odchode z fakulty v dobe normalizácie pracovala ako profesorka japončiny na Orientálnom oddelení Štátnej jazykovej školy v Prahe.
Po dvojakom pobyte v Japonsku napísala Winkelhöferová v roku 1964 cestopis Sto pohľadov na Japonsko, ktorý sa dočkal prekladov aj do cudzích jazykov. Spoluautorom knihy bol jej manžel Ján Winkelhöfer, ktorý bol po roku 1989 českým veľvyslancom v Tokiu.
Winkelhöferová preložila do slovenčiny rad hlavných diel japonských prozaikov a dramatikov modernej doby, najmä kníh Džuničiróa Tanizakiho. Odborné články publikovala v českých aj zahraničných zborníkoch a periodikách.
Za svoje zásluhy dostala Winkelhöferová na jeseň 2013 striebornú pamätnú medailu Senátu.