Rodák z Leningradu futbalovo vyrastal v Černihive. Po masívnom bombardovaní mesta nemajú ľudia elektrinu ani vodu. „Moji príbuzní sú z Černihiva alebo z regiónu. Som v kontakte so všetkými: otcom, sestrou, babkou, tetami, sesternicami i bratrancami. Schovávajú sa v krytoch a pivniciach. Strašné o tom rozmýšľať i hovoriť. Keď vidím, čo sa deje, je mi do plaču,“ citoval ho ukrajinský Sport.
Krídelník londýnskeho klubu od začiatku invázie do dvoch zápasov Premier League nezasiahol vôbec a dvakrát sa objavil na ihrisku ani nie na celý polčas. „Deň pred vojnou som poslal manželku a dieťa do Kyjeva. Museli niečo vybaviť. Keď sa to začalo, chcel som si obúchať hlavu o stenu.“ Našťastie sa obom podarilo po pár dňoch ujsť do Londýna.
Jarmolenko je vďačný anglickému klubu za pomoc a podporu. Napriek ťažkej situácii sa snaží plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. „Keď vypukla vojna, bol som hore. Rýchlo som obvolával príbuzných. Mal som pocit, že sa zbláznim.“
Ostrieľaný 106-násobný ukrajinský reprezentant nemá pre agresorov žiadne pochopenie. „Je to čistá genocída. Strieľajú na civilistov, deti, ženy. Je to hrôza. Neviem, ako opísať tento národ. Neďaleko zomierajú nevinní ľudia a oni usporiadajú doma koncert. Nehovorím, že v Rusku sú všetci zlí. Poznám mnohých, ktorí vedia, čo sa deje,“ uzavrel Jarmolenko.
