„Možno budem zabitý. Možno budem musieť zabiť. Čo môžem povedať? Toto je vojna,“ napísal na sociálnych sieťach víťaz troch turnajov na okruhu ATP.
Dolgopolov opustil Ukrajinu tesne pred začiatkom vojny. Rodinu odviezol do Turecka, odkiaľ sledoval, čo sa deje doma. Rakety, bomby a nálety ho primäli k tomu, aby nasledoval kolegu z tenisových kurtov Sergeja Stachovského.
„Predtým to bývali rakety a struny, teraz toto,“ napísal k fotografii s helmou, nepriestrelnou vestou a so zásobníkmi a pokračoval: „Ahoj, Kyjev, som späť, aby som pomohol. Domov budem brániť so všetkými, ktorí tu ostali. Som pyšný na to, ako sme sa šialenému diktátorovi postavili. V Kyjeve zostanem dovtedy, kým slávne nezvíťazíme.“
Návrat domov z tureckého bezpečia nebol jednoduchý. Cez Chorvátsko a Poľsko mu to trvalo niekoľko dní. „Nedokázal som len na diaľku mlčať. Najskôr som sa snažil svetu približovať hrôzy odohrávajúce sa na Ukrajine, no vyhliadol som si inštruktora, ktorý ma naučil zaobchádzať so zbraňou,“ prezradil Alex, ktorý sa s kariérou rozlúčil pred štyrmi rokmi. Inštruktorom bol bývalý profesionálny vojak, ktorý pripravil bývalého tenistu na boje, do ktorých sa už v rodnom Kyjeve zapojil. „Už som pripravený! Nie je zo mňa Rambo, ale na cvičisku som schopný trafiť hlavu na 25 metrov trikrát z piatich pokusov,“ pochválil sa.
