Stavbu z čias socializmu minulú stredu zasiahla bomba a počas niekoľkých sekúnd ju zanechala v troskách. Stále sa nevie, koľko ľudí pri útoku zahynulo. Spravodajský server BBC však hovoril s preživšími, ktorí po prvýkrát opísali, čo sa pri dopade bomby stalo.
Nad mestom v ten deň celé dopoludnie krúžili ruské lietadlá. Dvadsaťsedemročná učiteľka Marija Rodionovová v tom čase v divadle žila desať dní, utiekla tam so svojimi dvoma psami z bytu na deviatom poschodí. Utáborili sa v hľadisku, hneď vedľa pódia neďaleko zadnej časti budovy. Ráno sa Mariji podarilo pre psov získať odrezky rýb z vonkajšej poľnej kuchyne, potom si ale uvedomila, že nepili. Okolo 10:00 preto psy uviazala k svojej batožine a vydala sa k hlavnému vchodu, kde sa utvoril rad na horúcu vodu.
Vtom udrela bomba. Ozvala sa rana, hromová a hlasná. Potom zvuk rozbíjajúceho sa skla. K Márii priskočil nejaký muž a pritlačil ju k stene, aby ju chránil vlastným telom. Výbuch bol taký hlasný, že ju jedno ucho silne rozbolelo - bolesť bola taká intenzívna, že si myslela, že jej praskol bubienok. Že je v poriadku, si uvedomila, keď počula krik ľudí, krik prichádzajúci zo všetkých strán.
Sila explózie odhodila jedného muža na okno. Spadol na zem s tvárou plnou rozbitého skla. Snažila sa mu pomôcť žena, ktorá ale sama mala poranenú hlavu. Marija, ktorá v Mariupole pracovala ako dobrovoľníčka ukrajinského Červeného kríža, sa zobrala natoľko, aby ju okríkla, nech to nerobí. "Povedala som: 'Počkajte, nesiahajte naň. Prinesiem lekárničku a pomôžem vám obom," spomína Marija. Lenže lekárnička zostala vo vnútri divadla, a tá časť budovy sa zrútila. "Boli tam len trosky," hovorí. Bolo nemožné dostať sa dovnútra. "Dve hodiny som nemohla robiť nič. Len som tam zostala stáť. Bola som v šoku," dodala.
