Pritom tanec posilňuje zdravú maskulinitu a sebavedomie, je prevenciou toxickej maskulinity, a predovšetkým u mladých mužov pestuje veľmi dobrý vzťah k vlastnému telu a jeho funkčnosti. Z rozsiahleho 28-ročného výskumu vo Fínsku vyplýva, že muži, ktorí začnú v puberte chodiť do tanečných skupín, majú ako dospelí pozitívnejší vzťah k svojmu telu a sú sebavedomejší pri riešení citlivých tém týkajúcich sa mužstva.
„Tento šport im pomáha byť si lepšie vedomý vlastného tela a jeho funkčnosti, ale nielen to, tanečníci tiež oveľa lepšie vedia čítať reč tela iných osôb. V neposlednom rade potom tanec pomáha rozširovať obzory a obmedzuje predsudky. Napríklad práve tým, že mladý muž, ktorý sa k tancu odhodlá, možno musí sám prekonať predsudky, že ide o zženštilú aktivitu. Keď potom zakúsi fyzickú náročnosť tohto pohybu, prezrie, čím sa stáva otvorenejším aj voči iným otázkam stereotypov a predsudkov,“ tvrdia autori z Helsiniek.
Ale výskum nepriniesol len pozitívne výsledky. Potvrdilo sa, že niektorí mladí muži počas adolescencie s tancom prestanú pod tlakom rovesníkov a spoločnosti, pretože podľahnú názoru, že je to šport príliš zženštilý. „Bohužiaľ väčšina tých, ktorí tanec nechajú, to neskôr ľutuje. Najčastejšie prestanú s tancom kvôli tlaku rovesníkov, výnimočne kvôli tlaku rodičov,“ tvrdí doktor Kai Lehikoinen z Helsinskej univerzity.
