SR podľa jeho slov posilňuje svoje pozície napríklad pri zvyšovaní výdavkov na obranu a bude podporovať aj spoločný nákup plynu. Odmieta, že by vláda hazardovala so záujmami občanov.
Premiér opakovane odsúdil ruskú agresiu a násilie na občanoch Ukrajiny. Pripomenul, že SR priniesla návrh, ako poskytnúť Ukrajine európsku perspektívu, a považuje za kľúčové, aby malo Slovensko za susedov stabilné a prosperujúce krajiny.
Naďalej budeme podľa jeho slov naliehať na mier a ukončenie vojny. Poukázal aj na nedávnu dohodu v Únii na ďalšom balíku sankcií voči Rusku. Poznamenal, že sme malá otvorená ekonomika a máme aj limity v otázke, čo sme schopní prispieť do spoločnej strategickej autonómie.
Heger dodal, že s lídrami Únie majú hovoriť aj o spoločnom nákupe plynu, čo SR podporuje. Apeluje na zodpovednosť a osamostatnenie sa od Ruska v tejto oblasti. Deklaroval rešpektovanie záujmov Slovenska. Poznamenal tiež, že najbližších desať rokov sa zrejme zintenzívnia diskusie o obnoviteľných zdrojoch, aby sa znížila spotreba fosílnych palív.
Líder opozičného Smeru-SD Robert Fico vyzval premiéra, aby sa Slovensko nezapájalo do iniciatívy na okamžité odpojenie od ruského plynu. Tento krok označil za krajne nebezpečný aj Marián Kéry (Smer-SD), v tomto smere predložil aj doplnenie uznesenia výboru. Podčiarkol, že Slovensko je jednou z najzávislejších krajín Únie na týchto dodávkach.
"Berte do úvahy záujem SR a občanov SR. Nezaťahujte SR do vojenského konfliktu," apeloval Kéry. Nemá problém s hľadaním iných alternatív dodávok. Pýta sa však, či pri iných krajinách, ktoré by mohli byť alternatívou v dodávkach, nebude prekážať, že v nich nie je demokracia a denne sa tam porušujú ľudské práva.
Heger reagoval, že za vysoké ceny ropy vďačíme šéfovi Kremľa Vladimírovi Putinovi. Ten podľa neho úmyselne nenaplnil zásobníky plynu. Premiér odmieta, že by Slovensko zaťahoval do vojny. Kérymu odporučil, aby pozorne počúval vyjadrenia Putina. Pripomenul najmä jeho slová o geografickom usporiadaní z čias ZSSR.
Premiér bude Slovensko zastupovať na zasadnutí Európskej rady v Bruseli od štvrtka do piatka (25. 3.). Rada má rokovať o vojenskej agresii Ruska voči Ukrajine, o bezpečnosti a obrane, ale aj o energetike a hospodárskych otázkach. Počas prvého dňa by sa mal k európskym lídrom pripojiť aj americký prezident Joe Biden. Spoločne majú hovoriť o podpore pre Ukrajinu či posilnenej transatlantickej spolupráci v reakcii na agresiu Ruska.
