Ale sú tiež oveľa kyslejšie a horšie ako moderné odrody. Šľachtením týchto ovocných stromov sme získali plody oveľa väčšie, sladšie a aj dlhšie uskladniteľné. Ale na úkor zdravia. Súčasné jablká neobsahujú zďaleka toľko fenolických látok ako historické odrody a divoké druhy. Tvrdenie, že jedno jablko denne uchráni človeka pred lekárom, už nemusí platiť.
V posledných rokoch sa do popredia záujmu malých pestovateľov dostávajú krajové a historické odrody. Niekedy je motiváciou to, že chceme aby ovocie chutilo ako za čias našich prababičiek a pradedkov, inokedy sa ľudia snažia zachrániť odrody, o ktoré moderní pestovatelia nejavia záujem. Najnovšie štúdie dokazujú, že je to dobrá cesta.
Historické odrody produkujú malvice menších rozmerov, kyslejšie a horšie uskladniteľné, ale na druhej strane obsahujú viac zdraviu prospešných látok. Šľachtením sa totiž táto vlastnosť zhoršuje. A tiež sa často znižuje odolnosť drsnej klíme, suchu či prudkým výkyvom podnebia. V tomto zmysle je najodolnejší predok domácich jabloní alebo jabloň Sieversova.
Tá pochádza zo Strednej Ázie, z oblasti Kazachstanu, odkiaľ sa dostala do Európy po hodvábnom chodníku. Táto jabloň je výrazne odolnejšia ako moderné typy pestovaných jabĺk. Ale jabloň Sieversova má pomerne veľké malvice porovnateľné s menšími odrodami šľachtených jabloní. Malvice jablone Sieversovej obsahujú aj viac zdraviu prospešných látok. A tento druh stromu je okrem iného odolnejší voči chorobám.
