Vedci z Dalhouzie University v Kanade porovnali desať vlastností pri tisícoch druhov jabloní. Boli medzi nimi napríklad moderné odrody Gala či Golden Delicious, ale aj historické odrody a divoké druhy ako práve jabloň Sieversova.
Tím vedený genetikom Seanom Mylesom študoval desať vlastností ovocia – veľkosť plodu, obsah kyselín, cukrov a horčín, obsah vlákniny, obsah fenolických látok, skladovateľnosť plodu, odolnosť stromu voči chorobám, odolnosť voči mrazu či dobu kvitnutia a odolnosť kvetu voči mrazu.
Ako vyplýva z ich analýzy, divoké a pestované jablká sa v niektorých vlastnostiach líšia veľmi jasne: Pestované jablone kvitnú a nesú ovocie v mladšom veku, čo je dôležitým faktorom pre veľkopestovateľov. Pestované jablká vykvitajú v priemere o tri dni neskôr, čo znamená, že lepšie unikajú ranným mrazíkom. „Mráz počas kvitnutia môže viesť k strate, poškodeniu alebo zníženej predajnosti ovocia, takže doba kvitnutia je dôležitým faktorom pre pestovateľov ovocia pri zakladaní sadov,“ vysvetľujú autori.
Preferenciami spotrebiteľov možno tiež vysvetliť rozdiely v chuti a veľkosti medzi divokými a domestikovanými jablkami. Dnešné moderné odrody produkujú malvice v priemere 3,6-krát ťažšie a o štyridsaťtri percent menej kyslé ako odrody historické.
Rozdiely sú ešte zreteľnejšie v obsahu polyfenolov. Tieto aromatické zlúčeniny majú antioxidačný a pre zdraviu prospešný účinok. Ich obsah v pestovaných jablkách je podľa vedcov v priemere o 68 percent nižší ako v analyzovaných plodoch divokých jabloní. „Toto zistenie je pravdepodobne tiež spôsobené preferenciami spotrebiteľov, pretože vysoký obsah fenolov znamená, že jablká chutia menej sladko a rýchlejšie hnednú,“ tvrdia kanadskí autori.
„Môžeme tiež bezpečne povedať, že zdravotné prínosy, ktoré máme z jablčných polyfenolov dnes, sú pravdepodobne menšie ako tie, ktoré ľudia mali z jablčných polyfenolov v minulosti,“ myslí si profesor Myles. Podľa neho by divoké a historické odrody mali zaujímať aj producentov cideru, ktorí potrebujú pre kvalitný nápoj plody s vysokým obsahom kyselín a fenolických látok.
