„Mám v Kyjeve známeho trénera Antona Girdvoina, ktorého poznám z čias, keď som ako legionár pôsobil v Saudskej Arábii. Boli sme vždy v občasnom kontakte, a keď sa začala invázia, tak som mu napísal, ako sa má a či s niečím môžem pomôcť. Našťastie sa mal a zatiaľ má dobre, je momentálne mimo Kyjeva na dedine,“ spustil Michal, ktorý pokračoval: „Potom som sa spýtal našich vodnopólových rodín, či by sme vedeli umiestniť pár ukrajinských detí s matkami, aby malí mohli trénovať s našimi a mohli žiť ako-tak normálny život. Stretlo sa to s pozitívnou reakciou a už sa to rozbehlo.“
Len jedna mama
Deti sú z Kyjeva a z Ľvova, kde je Anton trénerom chlapčenského kyjevského družstva. Po deti na hranice do Vyšného Nemeckého sa vydal sám Michal Kratochvíl s priateľkou Lesankou. „Okolnosti sa zbehli tak, že väčšina matiek z rôznych dôvodov ostala na Ukrajine. S deťmi prišla len jedna ukrajinská mama. Navzájom sme sa nepoznali a mali sme na hranici len jedno znamenie - moju vodnopólovú čiapku,“ prezradil Michal a pridal aj detaily: „Momentálne máme 12 chlapcov a jedno dievča. Jedno dieťa mám ja doma, časť detí je ubytovaná v rodinách v Šamoríne a v Dunajskej Lužnej a časť je v ubytovni s ukrajinskou mamou, ktorá tu má jedného syna.“
Ďalšie deti
Tréningy boli pre deti oslobodením od zla, ktoré ich postretlo. „Do tréningu sa zapojili úplne prirodzene,keďže práve vekovo podobné deti máme aj my v klube. Hneď si porozumeli. Deti už dokonca nabehli na výučbu slovenčiny a angličtiny a pracujeme na tom, aby sme v priebehu tohto týždňa dostali k nám ešte asi 9 detí a jednu alebo dve matky,“ dodal Michal, ktorý je nadšený z toho, ako sa týmto spojili rodiny v jeho klube.
