Európska únia zvažuje nové cesty, ako by sa dala čím skôr zabezpečiť naša energetická sebestačnosť a priblížiť moment, keď sa budeme môcť v dostatočnom komforte odstrihnúť od Ruska. Okrem iného by nám k tomu mohli pomôcť spoločné nákupy energií či povinnosť mať naplnené zásobníky plynu na 80 %. Čo presne Únia navrhuje a aký vplyv by mali tieto opatrenia na stabilitu Slovenska?
Podľa návrhu Európskej komisie, o ktorom sa vo štvrtok a v piatok rokuje na samite EÚ v Bruseli, by mali mať všetky členské krajiny pred budúcou zimou povinne naplnené zásobníky plynu na 80 % ich kapacity. Tie, ktoré nemajú dostatok skladovacích kapacít, by sa mali podieľať na dopĺňaní zásobníkov v iných členských krajinách, z ktorých potom budú môcť tento plyn čerpať naspäť.
Návrh zohľadňuje skutočnosť, že až tri štvrtiny skladovacej kapacity sa nachádzajú len v piatich členských krajinách. Experti, ktorých sme oslovili, tieto návrhy kvitujú, no hovoria, že k energetickej nezávislosti od Ruska nám pomôžu len čiastočne. „Pomôcť to určite môže, ale samo o sebe to stačiť nebude,“ hovorí bývalý minister financií Ivan Mikloš. Podľa energetického analytika Karla Hirmana by tento plán do istej miery kopíroval mechanizmus, ktorý už od 70. rokov funguje pri rope a ropných produktoch.
„Tam to funguje výborne,“ hovorí Hirman, pričom to, či to môže rovnako dobre fungovať aj s plynom, sa podľa neho zatiaľ nedá jednoznačne povedať. „Diabol sa ukrýva v detailoch, uvidíme, akým spôsobom to bude fungovať,“ dopĺňa.
Je pre Slovensko reálne tento navrhovaný plán dodržať? Ministerstvo hospodárstva zatiaľ neodpovedá priamo a chce si počkať na výsledok samitu. „O tomto návrhu sa ešte bude diskutovať. Treba si uvedomiť, že každá členská krajina má iné podmienky na skladovanie a toto musí byť v návrhu zohľadnené. Tiež je potrebné previazanie so štandardom bezpečnosti dodávok plynu pre chránených odberateľov, ktorý by mal byť zvýšený,“ odpísala hovorkyňa Katarína Matejková.
