Ruský prezident Vladimir Putin v stredu (23. 3.) oznámil, že Rusko bude požadovať, aby "nepriateľské" krajiny platili za dodávky zemného plynu v ruskej mene. To znamená všetky štáty EÚ, ktoré Rusko začiatkom marca zaradilo na zoznam štátov, ktoré považuje za nepriateľské. Zoznam zahrnuje 48 krajín, okrem štátov EÚ aj USA, Kanadu, Švajčiarsko či Japonsko. Putinovo vyhlásenie viedlo k rastu cien plynu v Európe a zároveň zvýšilo obavy z možného zastavenia dodávok suroviny do EÚ, ktorá je stále výrazne závislá od dodávok z Ruska. To sa na celkovej spotrebe plynu v Európskej únii podieľa približne 40 %.
Ako prví na to reagovali predstavitelia Nemecka a Talianska, podľa ktorých by platba v rubľoch znamenala porušenie kontraktov. Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že mena, v ktorej nemeckí odberatelia ruských fosílnych palív musia Moskve platiť, je stanovená priamo v ich zmluvách.
"Mena, v ktorej sa dodávky realizujú, je súčasťou dodávateľských zmlúv a vo väčšine prípadov zmluvy stanovujú platby v eurách či dolároch," povedal Scholz po prílete do Bruselu na samit Európskej rady. Podobne sa vyjadril taliansky premiér Mario Draghi. "Je potrebné vedieť, že v podstate by to bolo porušenie kontraktu," povedal.
Šéfka Európskej komisie Ursula vo der Leyenová dodala, že Rusko sa týmto krokom usiluje obísť sankcie Európskej únie, čo však Brusel neumožní. "Už nebude možné nás vydierať prostredníctvom energií," povedala.
Vyhlásenie ruského prezidenta o plánoch na platby za plyn v rubľoch sa ihneď odrazilo na kurze ruskej meny. Rubeľ v stredu posilnil oproti doláru o 9 %.
