Ako pre agentúru SITA povedal vedúci advokát advokátskej kancelárie Vojčík & Partners Pavol Daubner, pre zodpovedanie otázky, aký konkrétny dopad by mala jednostranná zmena požadovanej meny zo strany Ruska pri obchodovaní so zemným plynom, by bolo potrebné podrobne analyzovať znenie príslušných zmlúv, ktoré majú odberatelia uzavreté. „Ak však zmluvy neobsahujú klauzuly o možnej jednostrannej zmene vo vzťahu k mene, v ktorej sa uhrádzajú platby za dodávaný zemný plyn, požiadavka prechodu na ruský rubeľ a odopretie dodávok v prípade jej neakceptovania zo strany odberateľa môže znamenať porušenie zmluvného záväzku zo strany dodávateľa zemného plynu,“ uviedol Daubner.
Vo všeobecnosti podľa neho platí, že pokiaľ v obchodnej zmluve nie je dohodnuté niečo iné, môžu sa zmluvné podmienky, vrátane kúpnej ceny a meny, zmeniť len na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Väčšinou sa zmena v prípade zmlúv uzavretých písomne robí vo forme písomného dodatku podpísaného zástupcami oboch zmluvných strán. Primárnym cieľom takéhoto postupu je podľa Daubnera zachovanie právnej istoty medzi stranami a zároveň aj vyváženosti zmluvného vzťahu. „V praxi však nemožno vylúčiť ani prístup, keď niektorú zmluvnú podmienku môže jedna zmluvná strana zmeniť aj jednostranne, pričom v takom prípade zmluvy zvyčajne upravujú práva a povinnosti druhej strany, vrátane možnosti predčasne zmluvu ukončiť, ak takáto jednostranná zmena nastane,“ skonštatoval Daubner.
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu prezentoval požiadavku, aby „nepriateľské“ krajiny začali platiť za ruský plyn v rubľoch. Otázne však zostáva, nakoľko bude Putinova požiadavka uskutočniteľná, pretože ako upozornil nemecký kancelár Olaf Scholz, v platných kontraktoch je zakotvená aj mena, v akej sa má platiť. „Väčšinou ide o eurá alebo doláre,“ podotkol Scholz. Úpravu zmluvy navyše nie je možné urobiť jednostranne a musí s ňou súhlasiť aj druhá strana.
