"Vidíme tu nielen veľké politické riziká, ale aj zvýšenú neistotu ovplyvňujúcu investičnú aktivitu, vyvolané problémy v dodávateľských reťazcoch a tlak na rast cien (najmä komodít), ktoré brzdia ekonomickú výkonnosť. Z týchto dôvodov sme revidovali pôvodný medziročný odhad rastu ekonomiky o jeden percentuálny bod nadol na 2 %," priblížil.
Rast cien by podľa neho mal kulminovať v najbližších mesiacoch (marec-apríl) na úrovni vyše 10 %, tlačený najmä plynom a elektrinou, potravinami, cenami pohonných hmôt, ale aj širšími inflačnými tlakmi, keďže cena prepravy a energií ovplyvňuje širokú škálu tovarov a služieb.
"Okrem toho dochádza k očakávanému ďalšiemu nárastu spotrebných daní z tabaku a cien niektorých služieb (napr. telekomunikácie). Rast spotrebiteľských cien by tak mal v tomto roku dosiahnuť v priemere 9,5 %," informoval.
Na tento vývoj podľa Horňáka reaguje aj Európska centrálna banka (ECB), ktorá výrazne zvýšila odhad rastu cien v eurozóne pre tento rok a na svojom marcovom zasadnutí pristúpila k sprísneniu menovej politiky. "Avizované utlmenie objemu nakupovaných dlhopisov tak bude rýchlejšie – už počas druhého štvrťroka," myslí si Horňák.
"Ak sa vyhliadky inflácie neznížia pod inflačný cieľ, pristúpi k ukončeniu nákupov aktív už v treťom kvartáli a otvorí si tak cestu k zvyšovaniu sadzieb. Vzhľadom na súčasný vývoj očakávame ich prvé zvýšenie už v tomto roku," uviedol analytik.
Tlmená ekonomická aktivita a nové výdavky prinesú podľa neho aj vyššiu potrebu financovania. Vláda má vytvorenú istú rezervu, no financovanie humanitárnych či vojenských potrieb môže byť nákladné a prinesie nárast deficitu. Vyššie popísané podmienky (inflácia, kroky centrálnej banky) tlačia na rast výnosov štátnych dlhopisov a zvyšujú tak náklady na obsluhu dlhu.
"Očakávame, že rozpočtový deficit môže v tomto roku dosiahnuť 6 %, pozorovať však budeme aj rýchly rast nominálneho výkonu ekonomiky kvôli rastu inflácie, čo bude tlmiť podielový ukazovateľ dlhu voči HDP," upozornil Horňák.
Z prieskumu, ktorý realizovali v období od 4. do 15. marca medzi zástupcami podnikateľov na Slovensku - Slovak Business Agency (SBA), Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) vyplýva, že vojenským konfliktom sú najviac zasiahnuté firmy pôsobiace v priemysle (71 %) a v obchode (65 %). Výrazne negatívne dopady ako priamy následok konfliktu potvrdilo 15 % respondentov. Čiastočne negatívne vníma následky 34 % podnikateľov.
Podľa prieskumu približne každý druhý podnikateľ na Slovensku pociťuje negatívne následky vojenského konfliktu na Ukrajine na svoje podnikanie. Mnohí z nich by ukrajinským občanom radi ponúkli prácu, ale sťažujú si na nedostatok informácií.
Výsledky prieskumu tiež potvrdzujú, že podnikatelia na Slovensku majú záujem (až 63 %) o zamestnávanie občanov Ukrajiny, ktorí opustili svoju krajinu. Najväčší záujem prejavili stredné (90 %) a malé podniky (83 %) a zástupcovia podnikateľských subjektov pôsobiacich v sektoroch priemysel (89 %) a stavebníctvo (73 %).
