Brankárska jednotka severanov má stále excelentnú slovenčinu napriek tomu, že v rodnej krajine strávila iba rok po narodení. Ako Lukáš priznal, rád sa na Slovensko vracia aj kvôli pivu, ktoré tu je lepšie ako u nich.
Lukáš Hradecký sa narodil v novembri 1989 v Bratislave, ale po roku jeho otec, volejbalista, zamieril na angažmán do Fínska, kde už rodina zostala žiť nastálo. Tam sa narodili aj jeho mladší bratia Tomáš a Matej, s ktorými hovorí po fínsky, ale s rodičmi stále po slovensky.
„A som im za to vďačný,“ priznal v jednom z nedávnych rozhovorov brankár, ktorý má aj slovenské občianstvo. „Ale ako futbalista sa cítim výrazne viac ako Fín,“ tvrdí Hradecký. Na otázku, či mu niekedy nenapadlo reprezentovať rodnú krajinu, ktorá sa už prebojovala aj na majstrovstvá sveta či EURO, odpovedal, že taká možnosť vlastne nikdy neexistovala.
„Vo svojich osemnástich alebo devätnástich rokoch som hral proti slovenskej reprezentácii. To bol vlastne jediný môj kontakt so slovenským futbalom. Takže to nebolo aktuálne,“ prezradil Lukáš, ktorý sa rád vracia na Slovensko. „Tak často, ako to len ide. Takže každý rok v lete, keď mám dovolenku, a na Vianoce. Kvôli pandémii to bolo trochu zložitejšie, ale bežne som tu dvakrát za rok. Navyše na Slovensku je lepšie pivo ako vo Fínsku, takže sem musím chodiť,“ s humorom zdôvodňoval svoje návštevy Hradecký, ktorého ku Slovensku viaže aj jedna príhoda.
„Raz som v lete behal po horách a stretol som medveďa. A kondičný tréner mi potom z prístroja na meranie tepovej frekvencie povedal, že som som si dal poriadne do tela, lebo videl na displeji, že mám zvýšený pulz,“ dodal s úsmevom fínsky gólman.
Hradecký už raz nastúpil proti Slovensku. Stalo sa tak v prípravnom stretnutí v novembri 2014, keď vtedajší zverenci trénera Jána Kozáka po góloch Hološka a Hamšíka vyhrali v Žiline 2:1
