Upozorňuje, že bez nich nemožno zrealizovať žiadne väčšie systémové zmeny. Poukázala na to v rámci hodnotenia pre TASR k polčasu vlády. Naopak, vyzdvihla, že sa podarilo presadiť optimalizáciu siete nemocníc.
"Zdravotníctvo bolo pred voľbami tak ako po iné predvolebné obdobia predmetom mnohých diskusií a deklarované ako jedna z najdôležitejších oblastí, ktoré takmer každá z politických strán uchádzajúca sa o hlasy voličov označovala ako prioritu. Bohužiaľ, po voľbách sa už na tieto zámery zabúda," povedala Lazorová.
Podotkla, že žiadna vláda doteraz nemala také náročné úlohy, pričom realizáciu plánov skomplikovali pandémia či utečenecká kríza. "Napriek dlhému obdobiu pandémie a náročnosti jej riadenia sa aspoň podarilo pripraviť a presadiť v parlamente optimalizáciu siete nemocníc z plánu obnovy a odolnosti, ktorý, ako veríme, napomôže lepšiemu a efektívnejšiemu fungovaniu nášho zdravotníctva," uviedla pre TASR Lazorová. Upozornila však, že plán obnovy môže pomôcť len, ak sa ho podarí včas zrealizovať.
Slovenskí občania podľa nej potrebujú mať zabezpečenú kvalitnú starostlivosť bez ohľadu na pandémiu či vojnu na Ukrajine, preto si rezort zdravotníctva vyžaduje kvalitné riadenie. "Výber ministra či kľúčových zamestnancov ministerstva je preto veľmi dôležitý a časté výmeny na týchto postoch určite neprospievajú kvalitnému riadeniu," ozrejmila. Lepšiu zdravotnú starostlivosť sa zároveň podľa nej nepodarí dosiahnuť pre nedostatočné finančné prostriedky, ktoré vláda vyčlenila z rozpočtu na tento rok. "Milióny, ktoré v súčasnosti uvoľnila vláda na dofinancovanie zdravotníctva, iba svedčia o tom, že rozpočet nebol nastavený dobre a že opäť iba plátame diery v sude, z ktorého vyteká neustále viac," priblížila.
Kritizuje tiež vládu za zanedbanie otázky nedostatku zdravotníkov a ich potrieb. "Na jednej strane sme boli často zaťažovaní ďalšími náročnými úlohami - testovaním, očkovaním, nedostatkom zdravotníkov, ktorí ochoreli či boli v karanténach. Na druhej strane vláda ani ministerstvo nerobili potrebné kroky na to, aby sme si zdravotníkov udržali alebo nebodaj ich motivovali lepšími pracovnými podmienkami vrátane platov," vysvetlila. Inflácia a rast cien podľa jej slov ukážu, že neriešenie lepšieho odmeňovania sa vypomstí v podobe ešte vyššieho nedostatku zdravotníkov.
Utečenecká kríza podľa Lazorovej skomplikuje dobiehanie plánovanej starostlivosti o pacientov. "Samozrejme, zvýšenie počtu pacientov, či už našich alebo utečencov, si vyžaduje viac výkonov a viac ľudí," vysvetlila. Dodala, že počtom poddimenzovaný personál nezvládne potrebu zvýšenia plánovaných výkonov, keďže sú stále prioritné akútne stavy. "Napríklad včasná záchytnosť onkologických ochorení ustúpila pandémii, pacienti sa buď nedostali, alebo cielene vyhýbali návštevám ambulancií, preventívne prehliadky sa nerealizovali, ale ľudia sú chorí a potrebujú starostlivosť neustále," priblížila.
