Po dvoch týždňoch sa zoči-voči stretli zástupcovia Ukrajiny a Ruska na mierových rokovaniach v tureckom Istanbule. Hlavným cieľom bolo dohodnúť prímerie, čo však neočakávali ani delegáti z Ukrajiny.
Zaujímavým posunom prechádzajú ruské požiadavky - po novom Ukrajine vraj povolia členstvo v Európskej únii, musí však zachovať vojenskú neutralitu. Podľa Ukrajincov sú ďalšie kroky na strane Putina. Denník The Financial Times prišiel s informáciou, že Rusko už netrvá na požiadavke „denacifikácie“ ani „demilitarizácie“ Ukrajiny, pričom sa odvoláva na štyri zdroje.
Uvádza tiež, že Putin je pripravený aj na vstup Ukrajiny do Európskej únie, neustúpi však od požiadavky, že Ukrajina nesmie vstúpiť do NATO. Ústupky na strane Ruska prišli po tom, čo sa mesačná pozemná ofenzíva z veľkej časti zastavila v dôsledku urputného vojenského odporu Ukrajiny. V utorok skoro ráno prišli obe delegácie do tureckého Istanbulu, kde pokračovali rokovania o mieri. Objavujú sa však aj informácie, že Putin využíva mierové rozhovory ako dymovú clonu, aby obnovil vyčerpané sily Ruska a naplánoval nové útoky.
Výsledky
Po skončení rokovaní Ukrajinci navrhli Rusom systém bezpečnostných záruk. Pokiaľ by fungoval, Kyjev odsúhlasí neutrálny status Ukrajiny. Medzi návrhmi sa nachádza aj to, že Rusko bude mať 15-ročné konzultačné obdobie o štatúte odtrhnutého Krymu. Najskôr však požadujú, aby na celej Ukrajine zavládol mier. „Svoje územie neposkytneme cudzím vojenským základniam, rovnako ako na svojom území nerozmiestnime vojenské kontingenty a nebudeme vstupovať do vojensko-politických aliancii,“ povedal vyjednávač Oleksandr Čalyj. Garantmi by sa mohli stať Poľsko, Izrael, Turecko a Kanada.
Podľa šéfa ruskej delegácie boli rokovania konštruktívne, návrhy Kyjeva si teraz preštuduje ruský prezident Putin. Posun pri diskusiách mal byť podľa Ukrajincov dostatočný na to, aby sa Putin stretol so svojím ukrajinským náprotivkom Zelenským. Ten zároveň zdôraznil, že prípadnú dohodu by schvaľovali Ukrajinci v referende.
Hľadajú možnosť ukončiť konflikt
Bývalý náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky Jiří Šedivý si myslí, že to možno považovať za určitý postup. „Predpokladám, že množstvo požiadaviek, ktoré Rusi majú, je síce kontroverzných, na druhej strane tiež hľadajú možnosť, ako celý tento konflikt ukončiť alebo aspoň ukončiť so cťou. Myslím si totiž, že ten zásadný problém, ktorý bol definovaný Putinom, že Ukrajina nesmie byť členom Severoatlantickej aliancie, ten by bol týmto splnený,“ vraví Šedivý.
Podľa neho však treba uvážiť, že na stole sú ešte ďalšie požiadavky, ktoré Ukrajinci pravdepodobne nebudú ochotní prijať. „Ide viac-menej o akceptovanie toho, že bude Krym i naďalej ruský, a to isté východná Ukrajina. Takže, je to určite posun dopredu, určite to bude mať nejaký pozitívny dosah na ďalšie rokovania, ale myslím si, že Rusi budú naďalej pokračovať v bojových aktivitách, aby dostali Ukrajinu do situácie, že bude akceptovať aj tie ďalšie dve požiadavky,“ uviedol Šedivý.
Možno však odhadnúť, kedy nastane koniec vojny? „Ja si myslím, že je ešte skoro. Zatiaľ sú určité informácie o tom, že Rusko presúva posily a že bude stále chcieť situáciu zvrátiť. Myslím si, že ich cieľom bude dostať Ukrajinu do situácie, keď bude považovať za nutné sa nejako dohovoriť,“ vraví generál. Ak sú Rusi ochotní kývnuť na ústupky, mohol by to byť signál, že sú v úzkych? „To, že sú v úzkych, je zrejmé. Vo všeobecnosti nemôžu byť vojaci v prvej línii viac ako mesiac, pokiaľ ide o intenzívne bojové činnosti,“ vysvetľuje Šedivý.