Alina priznala, že jej rodina v Donecku spočiatku nechcela uveriť, že sa začala vojna, že ju začali Rusi... „Už to pochopili, ale za akú cenu,“ spustila sympatická športovkyňa, ktorá pokračovala: „Bojím sa o svojich rodičov. Môj brat je invalid. Mama musí byť s ním doma, nemôže pracovať. Do práce chodí iba otec, aby uživil rodinu, ale tam to je veľmi nebezpečné! Tam ľudí jednoducho odvedú z ulice. Obávam sa, že mobilizujú aj môjho otca... Snažím sa s nimi komunikovať každý deň. Otec mi prezradil: ,Nedávno odviedli muža s protézou. Chceli ho poslať do vojny s protézou... Odviedli aj jedného známeho s astmou‘.“
Akvabelin otec jej potom opísal, ako taká mobilizácia vyzerá v praxi: „Len zastavia autobusy na uliciach a berú mužov. Odvezú ich preč. Potom ich oblečú do ruských uniforiem a sú poslaní do Charkova do prvej línie. Toto je hrozné. Bojím sa o neho každý deň.“ Alina otcovi dokonca poslala inštrukcie, ako sa má vzdať, ak ho nedajbože odvedú. Na to však radšej ani nemyslí. Bez neho zostanú mama a brat bez peňazí. „Ja im totiž nedokážem poslať žiadne peniaze, aj keby som mala z čoho. Neexistuje bankový systém, aby sa peniaze dostali k tým, ktorí to potrebujú. Existuje tam len hotovosť v rubľoch,“ dodala Šinkarenková, ktorá získala vlani na odloženej olympiáde jeden z devätnástich cenných kovov Ukrajiny.
