Zichyho a Pisztoryho palác v centre hlavného mesta sa od začiatku tohto týždňa premenili na miesta, kde môžu ľudia utekajúci pred vojnou na niekoľko hodín umiestniť svoje ratolesti v improvizovaných detských kútikoch. Pre matky to predstavuje vítanú pomoc, pretože škôlky už nemajú pre deti utečencov kapacity. Mamy si zatiaľ môžu vybaviť potrebné dokumenty, alebo sa priamo v paláci zúčastniť na hodinách slovenčiny. O deti sa v Pisztoryho paláci stará aj pani Irina (49), ktorá pred vojnou utiekla na Slovensko.
Svojho 18-ročného syna musela nechať na Ukrajine, aby bránil krajinu, no s veľkým entuziazmom sa stará o ukrajinské deti. Irina (49), ktorá ušla z vojnou zmietaného Dnipra do Bratislavy, je pedagogička celým svojím srdcom. V rodnej krajine pracovala ako učiteľka v základnej umeleckej škole. Netrvalo dlho a uplatnenie si našla aj v Bratislave. Začala pracovať ako vychovávateľka pre deti v centre pomoci pre Ukrajincov v Pisztoryho paláci.
„Pochádzam z oblasti Dnipra. Dcéra tu študuje na Vysokej škole múzických umení a hneď, ako vypukla vojna, ma zavolala, aby som prišla na Slovensko. Spolu s mojou ďalšou 12-ročnou dcérkou sme sa teda vybrali na cestu. Dospelý syn však musel ostať na Ukrajine. Dnipro našťastie nie je ostreľované tak intenzívne ako iné ukrajinské mestá. So synom často komunikujeme a, chvalabohu, je v poriadku,“ prezradila Irina, ktorá si už aj s dcérkou našla medzičasom na Slovensku aj prechodné bývanie. O práci v Pisztoryho paláci sa dozvedela vďaka pánovi, u ktorého býva.
„Je úžasné, že môžem pracovať s deťmi. Aspoň trošku tak odľahčím život mamám, ktoré zastihol podobný osud ako mňa. Občas si tu s deťmi zatancujeme, občas zaspievame. Minule mi jedno dievčatko zaspievalo k narodeninám. Bolo to veľmi dojemné,“ dodala so slzičkou v oku učiteľka. S ďalšími zamestnancami si okamžite sadli a hneď ju zobrali do partie. Pomáhajú jej prekonať aj jazykovú bariéru. Irina však hovorí, že sa chystá naučiť po slovensky.
Deti majú traumu
Irina nie je len vychovávateľkou, ale aj profesionálnou pedagogičkou. Hovorí, že útek pred vojnou deti traumaticky poznačil. Snaží sa ich preto nabíjať pozitívnou energiou, no nie vždy to je možné. „Je dôležité deťom správnym spôsobom vysvetľovať, čo sa doma na Ukrajine deje. Jeden z malých chlapcov si minule zobral palicu a predstieral, že strieľa na dievčatko. Vykrikoval na ňu, že je vrahyňa. Vtedy som musela zakročiť. Vysvetlila som im, že v ich rodnej krajine na seba ľudia reálne strieľajú a spôsobuje to veľa utrpenia a že takto sa k sebe správať nemôžu. Povedala som im, že všetko sa začína v srdci,“ dodala.
Vyučujú slovenčinu
Zatiaľ čo sú deti v jej opatere, ich mamy sa v paláci môžu učiť základy slovenčiny. „Dvakrát do týždňa tu usporadúvame v spolupráci s organizáciou Marína kurzy slovenčiny. Oni majú lektorov, my sme im ponúkli priestory v Pisztoryho paláci. Od 9.00 hod. do 12.00 hod. tu funguje každý pracovný deň aj detský kútik. Nie sme škôlka, ale vieme ukrajinské matky aspoň trocha odbremeniť,“ informovala Ľubica Hustá, vedúca oddelenia kultúry v Starom Meste. S vyučovaním slovenčiny začali len v pondelok, no už teraz sem chodí vyše 30 ľudí všetkých vekových kategórií. Podobné centrum pomoci je aj v Zichyho paláci, kde ponúkajú Ukrajincom aj psychologickú pomoc.
