Zverejnil aj list z ministerstva životného prostredia, ktoré v celej záhradkárskej oblasti odporučilo zákaz používania podzemnej a povrchovej vody na pitné účely, varenie a sprchovanie.
Na miestach s najvýraznejším znečistením odporúča envirorezort zakázať touto vodou aj polievanie záhrad (plodiny a trávniky) či napĺňanie bazénov. "Na zavlažovanie radí zachytávať dažďovú vodu či používať vodu z verejného vodovodu," podotkol starosta. Neodporúča sa ani kúpanie v napustených bazénoch z lokálnej studne.
Rezort radí záhradkárom, ktorí vodu používajú na polievanie plodín, aby si dali overiť ich kvalitu na obsah hlavných kontaminantov, predovšetkým halogénových prchavých zlúčenín či pesticídov. Ministerstvo odporúča zaviesť verejný vodovod do celej záhradkárskej osady.
"Znečistenie vody je vysoké, znečistenie zemín je nízke a len lokálne. Toto je veľmi podstatný fakt, ktorý ovplyvňuje výsledky z hodnotenia zdravotných rizík. Nízke znečistenie zeminy a pôdy v biologickej zóne vytvára podmienky na relatívne nižšie zdravotné riziko na pestovanie zeleniny. Odporúča sa však urobiť rozbor plodín v jednotlivých záhradách," uviedol starosta. Podotkol, že celá oblasť vymedzená v analýze nie je podľa územného plánu určená na bývanie.
Začiatkom roka 2020 aktivisti z občianskeho združenia (OZ) Za našu vodu upozornili, že toxická skládka v bratislavskej Vrakuni nie je jedinou hrozbou pre vody Žitného ostrova. Reálnym rizikom je podľa nich aj chemická skládka v lokalite Žabí majer, v bezprostrednej blízkosti záhradkárskej osady. V minulosti sa tu navážal odpad z bývalých chemických závodov. Aktivisti upozornili aj na priesaky do otvoreného kanála, ktorý sa ďalej vlieva do povrchového toku Malého Dunaja.
Bratislavská vodárenská spoločnosť pred dvoma rokmi deklarovala, že pitná voda ohrozená nie je. Mesto Bratislava sa pre chemickú skládku obrátilo na Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Mestská časť Rača podala vo veci znečisteného toku a vypúšťania chemických látok podnet na Okresný úrad Bratislava ešte v apríli 2019.
