Všetky priznali, že vojna zmenila aj ich životy pre nich aj ich rodinných príslušníkov. Mnohí stále nevedia, či sa vôbec niekedy do svojej vlasti vrátia a kedy to bude vôbec možné.
Anastasia (19), Záporožie, Ukrajina
“Je ťažké popísať, čo vlastne vo vnútri prežívame, sú to silné emócie. Neustále komunikujeme s rodinou aj kamarátmi, ktorí sú na Ukrajine. Mám tam aj priateľa, voláme si a píšeme. Veľmi ma ale ranilo, keď som musela kamarátke z Moldavska hovoriť, čo sa u nás deje, čomu ona vôbec neverila, nechcela veriť, že prišla ozajstná vojna. To ma trošku zasiahlo, možno kus urazilo. Moja rodina sa zatiaľ drží. Môj priateľ povedal, že nechce utekať a nechcel, aby ich starí rodičia zostali sami. Stará sa tam aj o našich dvoch veľkých psov.”
Natalia (20), Užhorod, Ukrajina
“V Košiciach sa mi študuje výborne, som tu veľmi spokojná. Od začiatku vojny každé ráno pozerám správy, či sa náhodou nebombardovalo tam, kde býva moja rodina. Našťastie, časť mojej rodiny žije a aj pracuje na Slovensku. V Užhorode je zatiaľ našťastie situácia stabilná, ale mám aj kamarátov zo strednej Ukrajiny a oni sa už boja o svoj život. Odísť, to je pre nich teraz veľmi problematické, nie každý si to môže dovoliť. Niekto sa bojí odísť a niektorí vyslovene musia ostať. Sú ľudia, ktorí sú na Rusov nahnevaní, že bežní ľudia sú ticho, hlavne tí, ktorí už niekoho stratili. Tu ale vychádzame dobre, netreba súdiť celý národ podľa skupiny ľudí na vrchole štátnej moci."
Ľudmiyla (48), Moskva, Rusko
“V Rusku máme ťažkú ekonomickú situáciu a veľa ekonomických problémov. Veľa ľudí má rodičov a príbuzných na Ukrajine. Osobne mám aj kamarátov, ktorí majú rodičov z Ukrajiny. Pre nás ľudí je táto vojna emocionálne veľmi ťažká, hlavne to, že Rusi a Ukrajinci sú proti sebe vo vojne. Najťažšie to zvládajú starí ľudia, pre nich je táto situácia absurdná, ťažko je im pochopiť, prečo Rusi a Ukrajinci so sebou bojujú. Po skončení štúdiu ešte neviem povedať, či sa do Ruska vrátim. Mám tam manžela a neviem a kedy ho uvidím a kedy sa budeme môcť stretnúť. Zatiaľ sme v kontakte cez internet, ale aj to sa môže čoskoro skončiť. Napriek všetkému sme tu všetci kamaráti, vojnu si za vinu nedávame, snažíme sa navzájom podporovať, máme tu veľa kamarátov.”
Viktorya (24), Homeľ, Bielorusko
“Jasné, že život sa zmenil aj nám. Veľmi súcitím s ľuďmi z Ukrajiny, odkiaľ poznám veľa ľudí a mám medzi nimi kamarátov. Bývam v Bielorusku ale len 30 km od hraníc. Moji rodičia sú doma, každý deň mi volajú a rozprávame sa o tom. Majú tam veľa vojakov, ktorí odtiaľ chodia na Ukrajinu. Nič sa tam ale nedeje, život tam ide ako vždy, ale tiež sa tam ľudia boja, čo s nimi bude, ako to celé skončí.”