Od 1. apríla musia zahraničné spoločnosti platiť za ruský plyn v rubľoch, v opačnom prípade budú dodávateľské kontrakty zastavené. Dekrét podpísal už aj prezident Vladimir Putin. „Ak chcú nakupovať ruský plyn, musia si otvoriť účty v rubľoch v ruských bankách. Z nich sa budú realizovať úhrady za dodávky plynu,“ uviedol Putin.
Dekrét stanovil mechanizmus, podľa ktorého by si mal každý kupec v ruskej banke Gazprombank otvoriť dva účty. Na devízový účet prevedie platbu v zahraničnej mene a Gazprombank následne za tieto peniaze nakúpi ruble a uloží ich na rubľový účet klienta. Z toho sa potom uskutoční platba na účet ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom. Ak sa takéto platby neuskutočnia, Rusko to bude považovať za neplnenie záväzkov. „Nikto nám nič nedá zadarmo a ani my nebudeme robiť charitu,“ poznamenal Putin.
Hra nervov
Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že európske štáty pritlačil týmto krokom k múru, nemusí to byť tak. Francúzsky minister financií Bruno Le Maire a nemecký minister hospodárstva Robert Habeck odmietli požiadavku platiť za ruský plyn v rubľoch. Podľa nich ide o neprijateľné porušenie zmlúv a vydieranie. „V žiadnom prípade nebudeme súhlasiť s tým, aby sa za dodávky plynu platilo inou menou, než aká bola zmluvne dohodnutá,“ povedal Le Maire.
Aj nemecký kancelár Olaf Scholz s rakúskym kolegom Karlom Nehammerom odmietajú platbu v rubľoch a informovali o tom,už aj šéfa Kremľa. Teraz pôjde o to, kto hru nervov dohrá až dokonca. V Nemecku však panujú veľké obavy zo zastavenia dodávok ruského plynu. Podľa šéfa koncernu BASF Martina Brudermüllera by zastavenie dovozu alebo dlhodobý výpadok ropy a plynu spôsobili nevídané ekonomické škody.
Ako sa zachová Slovensko
Ako informovalo ministerstvo hospodárstva, za marcovú dodávku plynu sme zaplatili ešte v eurách a šťastím je aj to, že vykurovacia sezóna sa skončila. „Od 1. apríla sa začínajú plniť zásobníky nanovo. V súčasnosti sú plné na 24 %, čo je približne 1 miliarda m³. Okrem toho má SR k dispozícii rezervu ďalších 500 mil. m³ pre kritickú infraštruktúru a chránených odberateľov vrátane domácností,“ uviedla hovorkyňa Katarína Matejková.
Jednoznačnú odpoveď na to, ako zareagujeme na ruské ultimátum, ale zatiaľ nezverejnili. „Ďalší vývoj ukážu najbližšie týždne. Slovensko plne podporuje spoločný postup členských krajín EÚ vrátane jednotného nákupu plynu pre celú Úniu,“ dodala Matejková s tým, že rezort hospodárstva intenzívne pracuje na znížení závislosti od plynu z Ruskej federácie.
Kto na to doplatí?
Na odstávku by mohli doplatiť veľké firmy, ktoré potrebujú plyn na chod produkcie. Bežné domácnosti by podľa odborníkov mali pocítiť prípadnú odstávku ako posledné. „Teplárne by dostali príkaz nedodávať do radiátorov teplotu ako bežne. To by však nastalo v naozaj krízovej situácii,“ hovorí Ján Pišta z JPX pre denník Sme.
Každopádne, na Putinov dekrét zareagovali aj trhy a cena sa vyšplhala nad 120 eur za MWh a nie je vylúčené, že pôjde ešte vyššie. „Ale netreba sa, ľudovo povedané, ,pokakať‘ pred Putinom. Musíme nakúpiť komoditu z iných zdrojov, ušetriť, kde sa dá, a nahradiť ju inými energonosičmi,“ hovorí expert na energetiku Karel Hirman. Ako sa zdá, Rusko zvolilo nateraz vyčkávaciu taktiku. Dodávky plynu zo dňa na deň do Európy podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova nezastaví, pretože platby za plyn dodaný po 1. apríli majú byť realizované až koncom mesiaca alebo začiatkom mája.
