Trojnásobná olympijská medailistka sa vlani vo februári zúčastňovala v Minsku na demonštráciách proti diktátorovi, ktorého znovuzvolenie aj ona považovala za podvodné, aktívne pracovala v tieňovom kabinete bieloruskej opozície a postavila sa na čelo Nadácie športovej solidarity podporujúcej športovcov, ktorí boli v Bielorusku uväznení alebo inak potrestaní za svoje politické názory. Lukašenkova administratíva jej k tomu všetkému pripočítala aj podiel na úteku krajanky Cimanovskej z OH v Tokiu... Za „poškodzovanie bieloruskej národnej bezpečnosti“ jej hrozilo päť rokov za mrežami.
To bol dôvod, prečo opustila svoju vlasť a našla exil v susednej Ukrajine. V Kyjeve sa chystala pracovať s plaveckými nádejami, keď ruské vojská napadli Ukrajinu a ona sa s manželom, tiež plavcom - olympionikom Juahenom Curkinom (31) a dcérkou museli znovu baliť a utekať. Po dvanástich hodinách v aute sa dostali na poľské hranice. „Okolo nás sa ozývali výbuchy, o ktorých som dcérke hovorila, že to bol hrom... Cesty boli upchaté, išli sme naozaj krokom,“ opísala svoj druhý útek v krátkom čase Herasimenjová. Na poľských hraniciach boli deň a pol, kým sa dostali ďalej.
Aliaksandra je dnes s rodinou vo Varšave a je odhodlaná bojovať proti diskriminácii tých Bielorusov, ktorých iný ako oficiálny názor vyhnal z domovov. „Pred rokom a pol sme to boli my, ktorí bojovali za svoje práva, slobodu... mňa len mrzí, že sa nerobí rozdiel medzi tými, ktorí podporujú Lukašenka, a tými, ktorí proti nemu bojovali,“ dodala Herasimenjová, ktorá je presvedčená, že raz sa vráti domov, do slobodného Bieloruska.