Ako poznamenala agentúra AFP, začiatok a koniec ramadánu, ktorý je venovaný modlitbám a dobročinnosti, súvisí s prvým pozorovaním Mesiaca po nove v danej lokalite.
Zatiaľ čo mnohé moslimské krajiny sa tradične riadia dátumom stanoveným saudskoarabskými náboženskými autoritami, niektoré štáty v posledných rokoch použili svoje vlastné astronomické výpočty.
V sobotu sa tak ramadán začal v Saudskej Arábii, Afganistane, Spojených arabských emirátoch, Kuvajte, Bahrajne, Libanone, Katare, Sýrii, Egypte a Iraku, ako aj v Európe.
Veľký mufti v Jordánsku však určil za začiatok ramadánu nedeľu. V tento deň sa začne pôst aj pre šiitských moslimov v Libanone, Iraku a Iráne. V nedeľu sa k ramadánu pripoja aj veriaci v Maroku, Pakistane a Indii.
V Indonézii sa pre menšiu časť veriacich začal ramadán v sobotu, väčšina sa k nemu pridá v nedeľu.
v Afganistane ide zasa o prvý ramadán od minuloročného prevzatia moci v krajine fundamentalistickým hnutím Taliban.
Afganci ho slávia v čase, keď sa ich krajina zmieta v hlbokej humanitárnej kríze. Organizácia Spojených národov tvrdí, že hladuje viac ako polovica z 38 miliónov obyvateľov krajiny.
Počas v poradí tretieho ramadánu v rámci pandémie vyvolanej koronavírusom SARS-CoV-2 už mnohé krajiny uvoľnili protipandemické obmedzenia a vracajú sa k obvyklému spôsobu slávenia.
Moslimovia zvyčajne počas ramadánu usporadúvajú veľké spoločenské a náboženské stretnutia, pričom mešity sú preplnené najmä počas večerných modlitieb.
Počas ramadánu, jedného z piatich pilierov islamu, sa od veriacich žiada, aby sa od úsvitu do západu slnka zdržali pitia, jedenia, fajčenia a pohlavného styku. Sú tiež nabádali k tomu, aby chudobným poskytovali milodary. Ramadán sa skončí sviatkom íd al-fitr.
