Svet spolu s nimi prišiel o giganta, ktorého ešte roky nebudeme vedieť ničím nahradiť. Mrija sa poslednýkrát vzniesla na oblohu 5. februára, keď sa vracala z dánskeho Billundu do Kyjeva na svoje domovské letisko v Hostomeli. Následne bol jeden z jej šiestich motorov demontovaný kvôli údržbe a lietadlo bolo umiestnené v kryte, ktorý ho chránil pred nepriazňou počasia. Bez jedného z motorov lietadlo nemohlo vzlietnuť a dostať sa do bezpečia po začatí invázie z Ruska.
Bombardovanie 27. februára 2022 bolo zamerané práve na letisko v Hostomeli, kde sa nachádzalo plne vybavené zázemie a hangáre pre pravidelnú údržbu lietadiel z dielne Antonov. Keďže má letisko 60 metrov širokú betónovú vzletovú a pristávaciu dráhu s dĺžkou 3,5 km, je vhodné na pristávanie všetkých druhov strojov a ruská armáda ho zrejme chcela získať ako strategický bod. Hoci spočiatku satelitné fotografie naznačovali, že škody na kryte Mriji nemusia byť fatálne, neskoršie zábery priamo z letiskovej plochy potvrdili, že lietadlo, ktoré držalo vyše 120 svetových rekordov, utrpelo fatálne škody.
Otec zakladateľ
Meno Olega Antonova je vo svete letectva dobre známe. Bol nielen geniálnym vynálezcom, ale aj vynikajúcim a veľmi plodným leteckým konštruktérom. Už v roku 1934 sa venoval stavbe ľahkých klzákov a od skončenia 2. svetovej vojny jeho konštruktérska kancelária navrhla 32 rôznych typov lietadiel. Neraz išlo o unikáty. Jedným z nich bolo aj transportné lietadlo Antonov 124. Poslúžilo ako základ pre Mriju, keď v 80. rokoch minulého storočia Sovietsky zväz potreboval vytvoriť dostatočne silné lietadlo na prepravu raketoplánu Buran a motorov rakety Energija.
Prirodzene, nové lietadlo muselo byť upravené, keďže malo mať o dva motory viac. Konštruktéri preto pred koncovú časť krídla s dvoma motormi pridali ďalší motor a základňu krídla predĺžili a zväčšili. Úpravy sa dočkala aj chvostová plocha, a to predovšetkým kvôli navýšeniu nosnosti lietadla. 32-kolesový podvozok umožňuje výbornú manévrovateľnosť lietadla, jeho predná časť môže poklesnúť pri nakladaní a vykladaní nákladu prednou časťou lietadla.
Stovky ton vo vzduchu
Náklady je však možné nakladať aj cez zadnú časť. Vďaka svojim unikátnym rozmerom po úpravách na prelome tisícročí sa toto lietadlo využívalo na prepravu mimoriadne ťažkých či nadrozmerných nákladov, napríklad 136-tonového transformátora. Aby sa takýto ťažký náklad dal bezpečne odviezť, bolo nutné ho pred naložením umiestniť do špeciálnej 20-tonovej kovovej konštrukcie, ktorá rozložila obrovskú hmotnosť na celý trup lietadla. Náklad bol následne upevnený stovkami oceľových lán a reťazí.
Pri maximálnom zaťažení vážil Antonov 225 toľko ako desať Airbusov A 320. Aby toto všetko lietadlo zvládlo, vyžadovalo si na palube skúsenú posádku. Tú tvorili dvaja piloti a štyria mechanici-navigátori, na palube bol však aj tím B s ďalšími dvoma pilotmi pri dlhých letoch. Okrem toho bola na palube aj opravárska dielňa a technici, ktorí boli pripravení opravy okamžite vykonať. Niektorí z nich lietali s lietadlom od jeho prvých dní.
Bez náhradníka
Stať sa pilotom tohto jedinečného lietadla si vyžaduje dlhé roky prípravy a skúseností. Okrem absolvovania klasického niekoľkoročného pilotného výcviku je potrebná mnohoročná letecká prax pri pilotovaní nákladných lietadiel a ďalších päť rokov vzdelávania priamo u Aerolínii Antonov. Len u výrobcu možno skladať aj skúšky potrebné na pilotovanie Mrije, pričom každý pilot musel prejsť prísnymi kritériami šéfa výcviku Valerija Migunova.
Len málokto vie, aj keď bola Mrija jediným funkčným lietadlom typu Antonov 225, existuje aj druhý, nedokončený trup, ktorý mal ležať zakonzervovaný v továrni spoločnosti. V minulosti o jeho dokončenie a prevádzku prejavili záujem nielen Rusko, ale v uplynulej dekáde hlavne Čína. Tá dokonca chcela z týchto strojov vytvoriť letku. Dokončenie druhého Antonova 225 by si však vyžiadalo desiatky miliónov eur. Už pred vojnou na Ukrajine bolo jasné, že žiadny ďalší Antonov 225 nebude v najbližších rokoch v prevádzke.
Presné škody vzniknuté na leteckom gigantovi zatiaľ nie je možné vyčísliť. Spolu s ním boli na letisku zničené mnohé ďalšie stroje z dielne Aerolínii Antonov, napríklad aj unikátny Antonov An-22, ktorý bol najväčším turbovrtuľovým lietadlom sveta. Letecký svet tak prišiel na mnoho rokov o možnosť dopravovať extrémne náklady do celého sveta i o úžasné zábery tohto obra nebies, ktorý pútal pozornosť na každom letisku, na ktoré zavítal.
