Bolo to v čase, keď osud koalície visel na vlásku a na Slovensku bolo treba hasiť viaceré domáce aj medzinárodné prešľapy jeho predchodcu. Čo sa mu podľa odborníkov za toto obdobie podarilo presadiť a v čom absolútne zlyhal?
Privezenie vakcíny Sputnik bez vedomia členov vlády bolo poslednou kvapkou pre SaS a Za ľudí, aby trvali na odchode Igora Matoviča z postu premiéra. Hoci to spočiatku vyzeralo, že sa svojej funkcie nevzdá, nakoniec došlo k šalamúnskemu rozuzleniu. Miesto si vymenil s dovtedajším ministrom financií Eduardom Hegerom, ktorý mal z košiara OĽaNO najväčšie šance upokojiť rozbúrené koaličné vody.
To sa mu podľa odborníkov aj podarilo a je určite pre Slovensko lepšou alternatívou ako jeho predchodca, nie je však lídrom v pravom zmysle slova. „Nepodarilo sa mu odtrhnúť od pupočnej šnúry Igora Matoviča, otázne je, či sa o to vôbec pokúsil,“ hovorí politológ Radoslav Štefančík, ktorého dopĺňa analytik Jozef Lenč s tým, že tak, ako nemal odvahu ísť na Ukrajinu, tak nemá odvahu ísť do konfliktu so svojím straníckym šéfom. „Nenašiel dostatok odvahy rázne zakročiť voči tým, ktorí sa dopustili prešľapov a znižuje tým dôveryhodnosť vlády.“
Heger je spokojný
Súčasný premiér si je vedomý, že okúsil aj trpkú príchuť prehier, najmä čo sa týka presadzovania reforiem či pri nezastavení polarizácie spoločnosti. „Ale v porovnaní s katastrofou, ktorá by nastala, keby táto vláda padla, rok vo funkcii premiéra hodnotím ako vcelku úspešný,“ povedal pre Nový Čas.
Za najväčšie úspechy považuje schválenie reformy zdravotníctva, vysokého školstva či legislatívy týkajúcej sa národných parkov. Za posledný rok zažil aj niekoľko naozaj emotívnych momentov. Okrem stretnutí s ťažko skúšanými ľuďmi z Ukrajiny to bola jeho nedávna návšteva v Ríme. „Veľmi emotívne stretnutie pre mňa bolo i stretnutie s pápežom a taktiež s naším kardinálom Tomkom,“ uviedol.
Politika „našizmu“ zostala
Mimovládky oceňujú, že po voľbách vo februári 2020 sa úroveň výberových konaní na niektorých inštitúciách citeľne zvýšila. Išlo napríklad o pozície na Ústavnom súde, v Súdnej rade, na prokuratúre, v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť a podobne. „Naďalej sme však boli svedkami aj obsadzovania funkcií predovšetkým na základe straníckych preferencií, bez riadneho výberu, zohľadňovania odbornej kvalifikácie či morálnej integrity uchádzačov. A predovšetkým bez dostatočnej verejnej kontroly,“ upozornila Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu. Ide napríklad o dosadenie na pozíciu Slovenského pozemkového fondu či Protimonopolného úradu.
Potiahne preferencie?
Nekonfliktný premiér však nemá pre OĽaNO potrebný výtlak. Hoci je spomedzi svojich straníckych politikov najdôveryhodnejší, jeho popularita je podľa prieskumu len 28 %. „Nemá takú agendu, s ktorou by si ho voliči spájali. Skôr mám pocit, že je to premiér, ktorý sa snaží tlmiť vnútorné napätie v koalícii,“ zhodnotil pred časom jeho pôsobenie sociológ Martin Slosiarik. „Igor Matovič je betónový kváder, ktorý má na nohe aj Eduard Heger, a tým, že šéf OĽaNO je najnedôveryhodnejším politikom, ťahá stranu smerom nadol,“ dodal politológ Lenč.
