V pondelok o tom informovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). TASR správu prevzala od agentúry DPA. Toto tvrdenie vyplýva z dát zozbieraných zo 6000 miest v 117 krajinách sveta, ako aj zo satelitných údajov.
Maria Neirová zo sekcie životného prostredia WHO uviedla, že každoročne zomrie v dôsledku znečisteného ovzdušia až sedem miliónov ľudí. Do pľúc a krvi sa im dostávajú jemné prachové častice, ktoré ovplyvňujú dýchaciu sústavu, poškodzujú kardiovaskulárny systém a môžu viesť k mozgovej mŕtvici.
Oxid dusičitý, ktorý produkujú najmä spaľovacie motory automobilov, tiež spôsobuje dýchacie problémy. WHO minulý rok sprísnila limity jeho koncentrácie v ovzduší. "Musíme urýchlene reagovať na zdravotné výzvy, ktoré súčasne spôsobuje znečistené ovzdušie a klimatická zmena," vyhlásil šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Zdôraznil, že svet musí rýchlo znížiť závislosť od fosílnych palív.
WHO nabáda domácnosti, aby sa snažili využívať čo najviac čistej energie, keďže jedným z hlavných zdrojov znečistenia vzduchu je aj dym zo sporákov a kozubov. Zároveň vyzýva na prijatie opatrení podporujúcich presúvanie sa ľudí peši, na bicykli či verejnou dopravou.
Podľa správy WHO o znečistení vzduchu existujú medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami značné rozdiely. Zatiaľ čo v krajinách s vysokými príjmami spĺňa limity pre koncentráciu prachových častíc 17 percent miest, v chudobnejších krajinách je to len jedno percento. V roku 2021 nesplnila ani jedna krajina podmienky pre kvalitu ovzdušia stanovené WHO. V niektorých regiónoch sa opätovne zvýšila úroveň smogu po predchádzajúcom poklese spôsobenom pandémiou COVID-19.
